Otvorila som oči, pohľad mi padol na telefón, na ktorom svietilo 9:27. Najtypickejší čas môjho zobúdzania cez víkend a prázdniny. Ranná rutina,- ten a tá boli na párty a of korz si to dajú na instagram, ..lajk. Na fb nič nové, tak sa vyšuchcem z pod vyhriatej periny a idem sa s niečim nasýtiť. Po ceste do kúpelne s úmyslom umyť si hlavu ešte odhodím téglik od jogurtu. S uterákom na hlavu v tvare turbanu si hodím nejakú masku na pleť a počujem slová maminy; "prosím choď na poštu a kúp syr". S nechuťou na tvári, ktorú by videl aj slepý, som si povedala že mi mama dáva vždy peniaze, varí mi a blablabla, tak že ok. Napísala som Lenke, či nejde teda na poštu alebo nemá tade cestu a na veľké prekvapenie odpísala, a na druhé veľké prekvapenie že áno. Rýchlo som sa obliekla a išla s obálkami v rukách. Po ceste sme kecali (ako vždy), Lenka mi zreferovala ako sa mala včera večer a tak klasika. Na tretie veľké prekvapenie- na pošte neboli ľudia, takže som bola do minúty vybavená. Potom som kúpila syr, prišli sme až k našim činžiakom a rozlúčili sa so slovami, že večer pôjdeme do auta naložiť lyže a board na zajtrajšiu lyžovačku v Rakúsku. Doma som sa naobedovala a ľahla som si pred telku s telefónom v ruke. Vydržala som tak asi 5 minút, keď som samú seba pristihla ako zatváram oči a prepadám spánku. Zrazu si nájdem zmeškaný hovor od Aďa, tak som mu rýchlo späť zavolala. Jeho odkaz bol jasný a stručný,- príď na Lídel, Miro tu je a chce ťa vidieť :D. Neváhala som a išla som, veď čo budem doma. Dofrčím tam, víta ma Gabsonov úsmev, pozdravím sa a tak. Prehodíme zopár viet, kecá sa o tom čo padlo na Simple Sessssion, že tam nebolo veľa jazdcov a tak. Miro sa zase urazil ako vždy. Napekali sme si z neho a nezvládol to, nevadí. Pomaly ale isto mi začínala byť zima a aj tak som sa mala stretnúť s Filipkom. Zrazu počujem ako mi zvoní telefón, hneď ma napadlo že to je mamina, ale bol to Filipko. Povedal že ešte si musí niečo vybaviť a že sa stretneme tam a tam. Rozlúčila som sa s chalanmi, lebo ich trasa pokračovala smerom na stanicu, kde majú taký spot a ešte som utekala psa vyvenčiť. Prišla som do kaviarne, Filipko už čakal s kávou pred sebou, ja som si objednala čaj a pustili sme sa do debaty. Ako vždy Filipko kecal ako o dušu :D rozprával mi vtipné historky z roboty a tak. Neboli sme dlho spolu, lebo musel ísť do roboty, rozlučili sme sa a išla som domov. Po ceste som rozmýšlala akú mám fajn náladu, a že mi dobre padlo stretnutie s Filipkom po dlhej dobe. Prišla som domov, urobila som si večeru a rozhodla sa napísať tento príspevok.
