Lyžovačka/snowboardovačka na Stuhlecku

Kristepane 4:55 (ja nejdem do školy) a musím vstávať o takomto nekresťanskom čase. Dobrých 10 minút som z trucu ešte pozerala fb (aj 5 krát tie isté príspevky), pokým mi mama nezaklopala na dvere so slovami " Táni vstávaj". Vstala som teda z postele s vedomím že mám "iba" 25min na vychystanie, pretože 5:30 musíme vyrážať z Ma. Vychystala som sa, polka mozgu spala, druhá robila veci automaticky- ponožky, legíny, gate na board, tenisky, tielko, tričko, termo tričko, mikina,..5:28 a my ešte doma, mama pomaly ale isto začala podliehať panike, že na dialnici bude veľa áut a že to nestihneme a blblabla. 5:31 už sme tunili motor v aute a čakali na Lenku, ktorá zabuchla dvere auta 5:35 a išli sme. Mama celkom prekvapivo klučkovala medzi autami, v aute sa rozliehal teplý hlas nejakého old schoolového speváka z Jemných Melódií. Prehodilo sa na Expres a na  každý deň 7 krát hranú pesničku Hey Brother. 7:10 sme už parkovali pri krstných v Ba a prekladali lyže a tak do väčšieho auta s ktorým sa išlo. Posádku tvoril krstný, jeho kamarátka plus kamarát a ja s Lenkou. Sedem miestne auto je predsa niečo iné, takže posledný rad sme si privlastnili s prispatou Lenkou a party mohla začať, prešli sme hranicu, naskočila nejaká rakúska sieť a my už sme spali celé dokrútené. Prešli sme tunel, ostré svetlo ma oslepilo a už som vedela že za cca 10min budem vystupovať zo sedačky a budem jazdiť. Obuli sme sa, vybavili sme všetky potrebné veci (kúpiť lístok,...) a už sme sedeli na sedačke. Samozrejme že si Lenka zabudla palice, potom rukavice takže sa musela vyzuť a ísť si pre ne (iba 50m). Chápala som ju, pretože Lenka prvý krát v živote vstávala pred piatou hodinou ráno, ale doteraz som nepochopila ako mi ráno na tej sedačke pílila uši s tým, že nebude vedieť ísť s palicami. Vedela ísť a ešte k tomu po ceste si z vrecka vyberala cukríky a jedla ich. Sneh bol parádny, slnko nám zahralo do karát, a aj keď ľudí pribúdalo každou minútou, na Stuhlecku sa to stratilo. A preto radšej chodíme na lyžovačky do Rakúska. Cesta trvá hodinu aj niečo, ceny sú skoro také isté ako na Slovensku, ale kvalita a ochota vlekárov alebo aj čašníkov, sa nedá porovnať s tou slovenskou. Aj keď sa zdalo že v rade na sedačku sa bude čakať pol hodinu, čakali sme iba 3 minúty a už sme sa kochali výhľadom na zjazdovky. Na sedačke sme si (zase a znova) robili srandu z ľudí, hlavne z tých, ktorí mali maďarskú príslušnosť :D Popri napodobňovaní maďarských slôv sme poťahovali sople ako 5 ročné deti, lebo sa nám nechceli vyťahovať vreckovky. Pojazdili sme v rámci možností a išli sme si dať polievku za 3e :D Zišli sme až k autu, naložili veci, dostali sa na dialnicu, ktorá vedie až do Ba a opäť sme podlahli únave. Príjemne unavené sme prišli do Ba, kde sme sa ešte trochu zdržali a to nám pridalo na nervozite, pretože už sme každá chceli byť doma. Domov sme prišli asi cca o 7ej a rozlúčili sa. Streda bola fajn :D