Lyžovačka/snowboardovačka na Stuhlecku

Kristepane 4:55 (ja nejdem do školy) a musím vstávať o takomto nekresťanskom čase. Dobrých 10 minút som z trucu ešte pozerala fb (aj 5 krát tie isté príspevky), pokým mi mama nezaklopala na dvere so slovami " Táni vstávaj". Vstala som teda z postele s vedomím že mám "iba" 25min na vychystanie, pretože 5:30 musíme vyrážať z Ma. Vychystala som sa, polka mozgu spala, druhá robila veci automaticky- ponožky, legíny, gate na board, tenisky, tielko, tričko, termo tričko, mikina,..5:28 a my ešte doma, mama pomaly ale isto začala podliehať panike, že na dialnici bude veľa áut a že to nestihneme a blblabla. 5:31 už sme tunili motor v aute a čakali na Lenku, ktorá zabuchla dvere auta 5:35 a išli sme. Mama celkom prekvapivo klučkovala medzi autami, v aute sa rozliehal teplý hlas nejakého old schoolového speváka z Jemných Melódií. Prehodilo sa na Expres a na  každý deň 7 krát hranú pesničku Hey Brother. 7:10 sme už parkovali pri krstných v Ba a prekladali lyže a tak do väčšieho auta s ktorým sa išlo. Posádku tvoril krstný, jeho kamarátka plus kamarát a ja s Lenkou. Sedem miestne auto je predsa niečo iné, takže posledný rad sme si privlastnili s prispatou Lenkou a party mohla začať, prešli sme hranicu, naskočila nejaká rakúska sieť a my už sme spali celé dokrútené. Prešli sme tunel, ostré svetlo ma oslepilo a už som vedela že za cca 10min budem vystupovať zo sedačky a budem jazdiť. Obuli sme sa, vybavili sme všetky potrebné veci (kúpiť lístok,...) a už sme sedeli na sedačke. Samozrejme že si Lenka zabudla palice, potom rukavice takže sa musela vyzuť a ísť si pre ne (iba 50m). Chápala som ju, pretože Lenka prvý krát v živote vstávala pred piatou hodinou ráno, ale doteraz som nepochopila ako mi ráno na tej sedačke pílila uši s tým, že nebude vedieť ísť s palicami. Vedela ísť a ešte k tomu po ceste si z vrecka vyberala cukríky a jedla ich. Sneh bol parádny, slnko nám zahralo do karát, a aj keď ľudí pribúdalo každou minútou, na Stuhlecku sa to stratilo. A preto radšej chodíme na lyžovačky do Rakúska. Cesta trvá hodinu aj niečo, ceny sú skoro také isté ako na Slovensku, ale kvalita a ochota vlekárov alebo aj čašníkov, sa nedá porovnať s tou slovenskou. Aj keď sa zdalo že v rade na sedačku sa bude čakať pol hodinu, čakali sme iba 3 minúty a už sme sa kochali výhľadom na zjazdovky. Na sedačke sme si (zase a znova) robili srandu z ľudí, hlavne z tých, ktorí mali maďarskú príslušnosť :D Popri napodobňovaní maďarských slôv sme poťahovali sople ako 5 ročné deti, lebo sa nám nechceli vyťahovať vreckovky. Pojazdili sme v rámci možností a išli sme si dať polievku za 3e :D Zišli sme až k autu, naložili veci, dostali sa na dialnicu, ktorá vedie až do Ba a opäť sme podlahli únave. Príjemne unavené sme prišli do Ba, kde sme sa ešte trochu zdržali a to nám pridalo na nervozite, pretože už sme každá chceli byť doma. Domov sme prišli asi cca o 7ej a rozlúčili sa. Streda bola fajn :D

Prázdniny na 100 % :D

uNeviem ako vy, ale ja zatiaľ prežívam každý prázdninový deň naplno (aspoň sa snažím). Nie za fb a pri telke, ale vonku s kamarátmi, alebo v posilke :D.
Otvorila som oči, pohľad mi padol na telefón, na ktorom svietilo 9:27. Najtypickejší čas môjho zobúdzania cez víkend a prázdniny. Ranná rutina,- ten a tá boli na párty a of korz si to dajú na instagram, ..lajk. Na fb nič nové, tak sa vyšuchcem z pod vyhriatej periny a idem sa s niečim nasýtiť. Po ceste do kúpelne s úmyslom umyť si hlavu ešte odhodím téglik od jogurtu. S uterákom na hlavu v tvare turbanu si hodím nejakú masku na pleť a počujem slová maminy; "prosím choď na poštu a kúp syr". S nechuťou na tvári, ktorú by videl aj slepý, som si povedala že mi mama dáva vždy peniaze, varí mi a blablabla, tak že ok. Napísala som Lenke, či nejde teda na poštu alebo nemá tade cestu a na veľké prekvapenie odpísala, a na druhé veľké prekvapenie že áno. Rýchlo som sa obliekla a išla s obálkami v rukách. Po ceste sme kecali (ako vždy), Lenka mi zreferovala ako sa mala včera večer a tak klasika. Na tretie veľké prekvapenie- na pošte neboli ľudia, takže som bola do minúty vybavená. Potom som kúpila syr, prišli sme až k našim činžiakom a rozlúčili sa so slovami, že večer pôjdeme do auta naložiť lyže a board na zajtrajšiu lyžovačku v Rakúsku. Doma som sa naobedovala a ľahla som si pred telku s telefónom v ruke. Vydržala som tak asi 5 minút, keď som samú seba pristihla ako zatváram oči a prepadám spánku. Zrazu si nájdem zmeškaný hovor od Aďa, tak som mu rýchlo späť zavolala. Jeho odkaz bol jasný a stručný,- príď na Lídel, Miro tu je a chce ťa vidieť :D. Neváhala som a išla som, veď čo budem doma. Dofrčím tam, víta ma Gabsonov úsmev, pozdravím sa a tak. Prehodíme zopár viet, kecá sa o tom čo padlo na Simple Sessssion, že tam nebolo veľa jazdcov a tak. Miro sa zase urazil ako vždy. Napekali sme si z neho a nezvládol to, nevadí. Pomaly ale isto mi začínala byť zima a aj tak som sa mala stretnúť s Filipkom. Zrazu počujem ako mi zvoní telefón, hneď ma napadlo že to je mamina, ale bol to Filipko. Povedal že ešte si musí niečo vybaviť a že sa stretneme tam a tam. Rozlúčila som sa s chalanmi, lebo ich trasa pokračovala smerom na stanicu, kde majú taký spot a ešte som utekala psa vyvenčiť. Prišla som do kaviarne, Filipko už čakal s kávou pred sebou, ja som si objednala čaj a pustili sme sa do debaty. Ako vždy Filipko kecal ako o dušu :D rozprával mi vtipné historky z roboty a tak. Neboli sme dlho spolu, lebo musel ísť do roboty, rozlučili sme sa a išla som domov. Po ceste som rozmýšlala akú mám fajn náladu, a že mi dobre padlo stretnutie s Filipkom po dlhej dobe. Prišla som domov, urobila som si večeru a rozhodla sa napísať tento príspevok.

Slnečný Pondelok

Idem sem napísať, čo som všetko stihla včera, hlavne pre Sašku a Lenku, jediné čitateľky :D. Píšem o Pondelku v Utorok, ale včera som bola už taká vyčerpaná ako po 8 hodinovej túre. Ráno, cca o 7ej asi neviem, už si to nepamätám z takého polospánku, som bola asi 4 krát zobudená, maminou a tatinom. Ráno som teda vstávala taká podráždenejšia, ale to prešlo, keď som odostrela žalúzie a ostré lúče slnka ma oslepili. Nálada sa mi hneď zdvihla, keď som si spomenula, že dnes máme ísť von na longboardoch. Nasledovali raňajky, ranná hygiena a sadnutie si pred telku. Nevydržala som dlho pozerať reklamy a telenovely, tak som to vypla a išla s maminou do obchodu nakúpiť potraviny. Rýchlo som sa vychystala a už aj som si sadala do auta. Nakúpili sme chýbajúce mlieko, sladkosti,.... Pomohla som s vybalovaním a išla pomaly na tréning. Po tréningu som zavolala Lenke že čo ako, či už sú vonku. Nebola, tak sme sa dohodli, že pôjdeme za 15 min. Samozrejme z toho bola pol hodina ako vždy. Prešli sme polovicou mesta, našou zvyčajnou trasou kde sa ako tak dá ísť a prišli sme až na parkovisko Lidlu, kde je "typické" stretávať sa a skúšať nové triky (na rovnej zemi :D), ale to je na dlho. Pripojil sa k nám aj osem ročný kolobežkár, ktorý kúpil vajičko papagája za pol milióna, má 2 000 na motorku, bude mať HTC a že mu nemám lichotiť. Zbehli sme aj do Lidlu si kúpiť jesť a piť a išli sme sa trochu povoziť. Potom prišiel aj Aďo s Andym, milé prekvapenie vidieť ich po celej dlhej dobe, čo sa nedalo byť v takej zime vonku. Oprašovali si nejaké 180ky a haky baky v krátkych rukávoch. Slnko zašlo, skrehnuté prsty sa schovali do vreciek búnd a nasmerovali sme to na parkovisko obchodného domu Kaufland. Tam som si zase kúpila večeru a vrátila sa k troj početnej zostave nádejných jazdcov. Aďo si niečo skúšal, ja som sa sem tam povozila a inak sme horlivo debatovali o všetkom možnom. Neskôr mi volala mamina či žijem a či idem cvičiť. Takže po chvíli sme sa všetci zdvihli a išli domov. Ja som sa v polke odpojila, rozlúčila a oni pokračovali domov. Doma som sa nachystala na cvičenie a išla spáliť kalórie :D. Domov som sa ledva doplazila, ale s tým fajn pocitom po celom dni, že som len tak doma nesedela.

Longboard Senica trip :D

Nedeľa s vedomím, že zajtra nevstávate do školy, ale vás čakajú (týždňové) prázdniny. Celkom fajn pocit. Vstala som o 9ej, lebo vždy si zabudnem zastrieť žalúzie a ranné svetlo ma zas a znovu zobudilo. Povedala som si že nevadí, a išla som sa naraňajkovať. S jogurtom v ruke a so zlepenými očami som čumela do telky, na 10 rokov starý seriál "Zajtrajšie noviny". Nebavilo ma to, tak som išla na fb  rollovať príspevky mojich "priateľov". Och áno ten a ten boli na diskotéke, úplne ma to "zaujíma", ten je vo vzťahu s tou, tá dala zdielať pesničku, lajk, lajk, lajk, vypnem fb, pozriem fotky na instagrame, lajk, lajk... Rozhodla som sa že napíšem Lenke, či nepôjde na longboard, lebo vonku je celkom pekne. Odpísala mi až o pol 11ej, keďže ešte logicky spala, a že či nepôjdem s nimi do Senice na chatu a na priehradu sa povoziť. Povedala som si že to je fajn nápad, a prečo to nevyužiť, keď aj odvoz som mala zadarmo. Išla som si rýchlo umyť hlavu, a urobiť rannú hygienu. S uterákom na hlave, v pyžame si čítam správu na telefóne že za 10min môžem isť dole :D. Rýchlo som si utekala vysušiť hlavu, načápala mejkap na tvár, dala rifle, prehodila šnúrky 

do starých vans tenisiek a nachystala longboard na chodbu. Mamina mi ešte obed rýchlo zohriala, ktorý som do seba nahádzala, a utekala som. Prišla som akurát a bola som aj vďačná tomu, že rodičia Lenky vždy meškajú 10 minút (ok, niekedy aj viac). Naložili sme veci a išli sme. O hodinu sme boli v Senici a čakali sme na križovatke pri námestí na zelenú. Prehodili sme zopár viet o tom, aká je Senica celkom fajn a čo tu všetko majú. O 10 min sme už boli pri priehrade, vystúpili sme, rodičia pokračovali na chatu a mi smerom k jazeru. Prišli sme, zložili sme sa pri vode a pustili sme sa do druhých raňajok. 

S plným žalúdkom sme sa vydali smerom na Senicu. Slnko svietilo, ale tú teplú jar nám kazil studený vietor, ktorý fúkal vždy proti nám, čiže teraz ako to píšem, tak si nohy absolútne necítim. Na štvrť ceste pri futbalovom ihrisku, kde je taká krčma alebo čo to je, kde v lete čapujú kofolu, sme si sadli na nejaké gauče či čo to tam bolo a doplnili tekutiny. Potom sme zase pokračovali, prišli sme až do parku, ktorý je pri futbalovom ihrisku. Kontaktovali sme maminku, že čo ako kedy, ja tu moju že žijem a že poďme do Lidlu. Ideme už po parkovisku, keď zrazu počujeme old punkové pesničky, ktoré zneli z nejakého starého auta, ktoré strážil nejaký 40 ročný punker v károvaných nohaviciach :D. Zasmiali sme sa a išli sme si kúpiť nejaké jedlo, ktoré sme potom schálovali na lavičke pri autobuske. Po chvíli sme sa rozhodli že ideme späť aby sme to stihli, pretože nás čakal ešte obed na salaši. Išli sme kus pešo, poohovárali sme, silno diskutovali a vymieňali názory. V polovici cesty sme sa "nalodili" na dosky, ako to pomenovala Lenka :D. Škaredo (ale len trochu) sme sa smiali na dôchodcoch, s ktorými sme sa stále predbiehali, kedže sme striedali chôdzu s odrážaním sa. Rozmýšľali sme nad tým aký majú život, keď celý deň nič nerobia v podstate. Veľmi silné úvahy nám išli z úst, či ohľadom starých ľudí, alebo množstvom športových ihrísk v Senici a jej okolí. Z myšlienok nás vytrhli dvaja chalani, ktorý tiež išli na longboardoch ale opačným smerom. "Nič moc"povedali sme si, keď sme si boli isté že dotyční sú v dostatočnej vzdialenosti od nás. Znova sme obsadili "gauče" pri futbalovom ihrisku. Sťažovali sme sa ako dôchodcovia, že nás všetko bolí. 

Premohli sme sa a posledné cca 2 km sme bojovali s vetrom (znova). Už také vyzimené, umorené sme zavolali rodičom, že čo a ako a chvíľu sme ešte posedeli pri vode, ako starí rybári. Zase sme si z niečoho robili srandu, takže úsmev na tvári sa nám zase objavil, aj napriek bolestiam nôh. Po pár minútach sme sa vydali smerom na salaš, ktorý bol od nás 60 metrov. Usadili sme sa vedľa tiet, ktoré mali zamestnané ruky držaním horúcich šálok, ktoré sme ale 3 krát predbehli na ceste späť a objednali sme si minerálku s kofolou. Tiež som si mohla dať čaj, ale čo už. Ďalej sme si vypýtali vyprážaný syr so zeleninou a Lenka klasika- hranolky s kuracím mäsom. V polke jedenia sa ku nám pripojili rodičia aj s menšou sestrou a doobjednali si halušky. Najedli sme sa, sadli do auta, a išli späť domov. V aute panovala fajn atmosféra, hlasy z rádia sa striedali s hlasom malej Izabelky a maminy, ktoré si pospevovali detské pesničky. Ani som sa nenazdala, už som sa lúčila, ďakovala a šlapala po schodoch do vchodu. Bolesť nôh som v mysli potlačila a privítala sa s rodičmi. Teraz ako píšem, tento sloh, alebo čo to je za zápisok do denníčka, si prehrávam v hlave ako som pekne strávila Nedeľu. 

Čo urobiť, ak idem prvý krát cvičiť ?

Fuuu, celkom ťažká otázka, ale dostala som včera námet, aby som ju spracovala. Nie som odborník, ani inštruktor ale čo to, mám už odcvičené, naštudované, dostala som zopár rád, či už od tatina (ktorý má na šport urobenú školu) alebo od kamarátov, ktorý dlhšie cvičia a niektorí sa aj chystajú na také výšky. 

Začala by som tým, ako sa asi ja pripravujem na cvičenie alebo do posilky :D

1.Deň vopred alebo aj zopár dní, si poviem kam a kedy pôjdem cvičiť. Či pôjdem cardio alebo zdvíhať činky. Pre začiatočníkov by som samozrejme uprednostnila cardio- bežiaci pás, bicykel, steper, veslovanie... 

2. Poviem si a upresním (niekedy aj s tatinom) aké cviky budem cvičiť. Keď idem do posilky, tak si dám lahšie cardio ako keby rozcvičku a potom idem posilovačky. Mali by ste si zvoliť dve partie tela (+brucho). Ja väčšinou mám (skoro) vždy nohy a k tomu si striedam- chbát, ramená,...

3. V daný deň pred cvičením SA NAJEM ! :D nie veľmi, ale cukry, bielkoviny v danom (menšom) množstve vás udržia pri živote počas cvičenia. Nie ako moja kamarátka, išli sme cvičiť, ona prvý krát,tak som zvolila jednoduchšie cviky, a po chvíly mi tam flešla- odpadla :D. A potom sa jej pýtame no čo jedla si a blablabla, a ona "ano ano aj som obedovala". A že o kolkátej naposledy si jedla, "o 2/3 som mala obed" a začali sme cvičiť o pol 6 (3hod pred cvičením nič nejedla). Toto nikdy nerobte. Dievčatá chcú silou mocou schudnúť, nejedia iba cvičia, a to nie je zdravé ani dobré ani nič. Ja mám vo zvyku si dať napr. biely jogurt s cereáliami hodinu pred cvičením. Dobré je dať si nejaké ovocie pred tým ako sa postavíte na bežiaci pás. Napr. jablko,- dobré na trávenie, chutné, a (potrebné) cukry vám dodajú energiu. 

4. Dobré je, ak pôjdete s nejakým parťákom. Či tiež začiatočníkom, ale lepšie by bolo so zabehnutejším v cvičení. Je fajn mať zo začiatku inštruktora, ale nie každý si ho môže dovoliť. 

5. Nesmiete sa hanbiť. Je to najväčšia blbosť. Každý nejak začínal a ak má dostatok rozumu, tak vás chápe. Aj ten najsilnejší a najväčší kulturista začínal od nuly. Aj ja sa niekedy hanbím v posilke, ale zabudnem na to a cvičím si ďalej.

6. Zbalte si: tenisky, kraťase/legíny, tričko, VEĽKÚ FĽAŠU S VODOU(- s iontovým nápojom), 2 uteráky- jeden na utieranie, druhý keď sa pôjdete osprchovať. Necvičte s rozpustenými vlasmi, zoberte si keď tak mp3, ale playlist si doma pripravte, slúchadlá rozmotajte, pretože je zbytočné strácať takýmito blbosťami čas.

To je asi tak všetko, a nezabúdajte počas cvičenia veľmi piť. Po cvičení je dobré dať si jedlo bohaté na bielkoviny. Banán, tvaroh, tuniaka... Ja si zvyknem dať moje lievance (na ktoré som sem dala recept) bez múky a bez cukru. 

Veľa štastia :D a v posilke/ fitku, cvičite sami pre seba. Nie že sa tam prídete predvádzať v drahých teniskách a nič nebudete cvičiť.

Zapekané brokolicové guľky

Zase som sa doma poobede nudila a mala som čas, tak že idem vyskúšať tento nenáročný recept.

Samozrejme že budete potrebovať: polovicu brokolice, 2 vajcia, hrsť strúhanky, tvrdý syr.

Postup:

1. brokolicu nakrájame na drobné kusy 

2. do misky pridáme všetky suroviny, a syr nastrúhame 

3. všetko spolu zmiešame

4. Položíme na plech v tvare guličiek, alebo skôr takých placiek a dáme zapiecť pri cca 200 *C na 20-30 min 

A typické " dobrú chuť" 

Taký bežný (pred prázdninový) Piatok

Ten fajn pocit, keď ledva rozlepíte oči, vypnete budík na telefóne,a zistíte že je vysnívaný Piatok. Za to o trochu, trochu dosť horší pocit, keď si v hlave premietnete že vás čakajú dve písomky. Moja povaha je taká, že si z toho nerobí až takú veľkú vedu. Vždy sa spolieham (spolu aj so Saškou a Lenkou) že potrebné informácie na ktoré sa v zadaní písomky pýtajú, sa ku mne nejakým zázrakom dostanú a budem mať plný počet. Moje spoliehanie je na 99,9 % neúčínné, a vždy ťahám odpovede až z päty, ako to my hovoríme.
Vrátim sa späť k menej obľúbeným ránam.. Moju každodennú približne 2/3 ročnú rutinu mám zabehnutú. Umývanie zubov, mi vždy trvá ten istý čas, raňajky striedam,- jogurt, musli, musli, jogurt, jogurt,..Sama sebe sa čudujem že mi to ešte chutí, ale väčšinou už nevnímam chuť jahodovo smotanovej pochúťky, pretože tieto stereotypné činnosti, ako je spomínané raňajkovanie alebo obliekanie už ako tak ani nevnímam. Robím to automaticky. Tak ako naši rodičia, vstanú, nasleduje ranná hygiena, káva, cigaretka, čakanie v kolóne na ceste smerom k ich kancelárii,... Tak isto aj make-up si nanášam na tvár- pravá polka, nos a potom ľavá, zafixujem púdrom a dotvarujem obočie.("Neskrášľovala" by som si pleť, ak by som jumala dokonalú a čistú ako malé deti :D). Po takmer 1000 dňovej rutine, ak nerátam prázdniny, ktorá mi trvá presne pol hodinu,(minuta hore dole- keď si neviem rady s mojimi vlasmi, pretože keď idem spať s mokrou hlavou, tak ráno to je ešte horšie ako výbuch,)si idem obuť vansy. Som ten typ dievčaťa, ktoré uprednostňuje tenisky skôr, ako nejaké lodičky. Hodím tašku na plecia, napíšem Lenke či už ide, lebo býva o pár vchodov odo mňa. Už 6 rokov chodíme po tej istej trase, chodníky už sme vyšlapali, spolu aj s menšími trávnikmi, cez ktoré si krátime našu 7 minutovú cestu na 6 minútovú aj 50 sekundovú. Väčšinou na Lenku čakávam ja zo dve minútky, pretože buď: výťah je pokazený, zabudla som si ešte telefón, robila som si desiatu, nevedela som to nájsť, peniaze som si ešte pýtala, smeti som ešte musela vyhodiť. Ostatné "výhovorky" a povinnosti, ktoré nútia Lenku meškať si nepamätám. Behom tej dlhej doby som si na to zvykla, ale ja keď meškám raz do roka, tak som ten najhorší človek na svete a všetky výhovorky sú vždy použité proti mne. Aj na to som si zvykla a snažím sa nemeškať. Vítame sa vetami typu "no čo naučená" alebo "bóže mne sa nechce". Nepoznáme slovo ahoj, iba "ja som sa to neučila". Prejdeme našu dlhú cca kilometrovú cestu, ktorá spája naše vchody činžiakov a bránu nášho gymnázia. Keď sa ocitneme na ulici, na ktorej je odbočka už k našej škole, prevraciame očami. Dôvod je jednoduchý. Nie je to domáca úloha ktorú nemáme (ako vždy) ale romantické páry, ktoré nie sú až tak romantické, stočené rukami nohami hlavami do seba, a nevedia sa od seba odtrhnúť. Sklopíme pohľady, zamrmleme nepočuteľné "dobrý" fajčiacim profesorom pri autách a o pár metrov vstupujeme na našu luxusnú pergolu (chodník a nad ním je strecha, bohužial tá naša strecha sa tvári iba ako strecha, pretože keď prší tak vždy je najviac vody pod pergolou) a ideme do druhej budovy v poradí, kde máme triedu. Šlapeme po schodoch až na naše najvyššie tretie poschodie, stretáme známe tváre, uhýbame utekajúcim žiakom na hodinu do druhej budovy, pretože náš príchod do školy je 7:58, a tak. Žalúdky sa nám s prepáčením zdvíhajú keď prechádzame prvým poschodím a vidíme prvákov nasáčkovaných na lavičke. Silno flirtujú medzi sebou a podaktorí tam sedia ako peň peňazí a pozerajú na nás, ako keby sme ich mali zasvätiť alebo čo. So zrýchleným dychom prekonáme  posledný schod, zakývam si s niektorými áčkarmi, ktorý majú vedľa nás triedu a debatujú medzi sebou na chodbe, a vojdem do triedy za Lenkou. Saša nás víta s cottage syrom na lavici so slovami "no čo viete tú matiku?"..Odpovedia za nás aj naši spolužiaci, "nie". Rozvalím sa na stoličku ako starý vajda, kuknem na čas, prečítam správu na fb, ale odpísať už nestíham, lebo sa dozvedám že máme dvojhodinovku v druhej budove. Vyťahujem zošit, peračník, beriem bundu, pretože vonku je ešte chladno a idem späť po schodoch dole. Čakáme pred chemickým labákom, kde sa robia ospevované pokusy. Nepredstavujte si pod tým namakaných chemikov so skúmavkami, mikroskopmi a kyselinami. Musím sa priznať že plášte máme rovnaké ako chemici, ale naše pokusy sú ale o 12 tried horšie. No a nemôžme mi ešte predsa robiť s kyselinami a tak, pretože ak by sa niečo stalo niekomu, tak má z toho zle učiteľka... Jedná sa o spomínanú dvojhodinovku experimentálnych vied, kde urobíte jeden chabý pokus, ktorému aj tak nerozumiete, aspoň ja a potom z toho robíte 3 hodiny labák, z ktorého aj tak dostanete 3 :D close enough. Rozpustili sme celaskon vo vode, merali sme pH, zapisovali to, popritom boli na fb na telefónoch a posielali sme naše momentky na snapchate ostatným ľuďom. Nekonečná dvojhodinovka sa skončila a o 20 min na nás už čakala matematika s triednou profesorkou. Vyšlapala som spoločne so svojimi spolužiakmi do triedy a prinieslo sa ku mne že áčkari majú odpovede na test zo sj. Aké milé prekvapenie, ani neviem ako  a papiere s písomkou som mala v ruke. Feel like a boss, proste kontakty sú niekedy dôležitejšie :D. Vypracovávala som si to, čiže som sa v podstate aj na to učila, lebo nechcela som opisovať z ťaháku. Ani neviem ako a už zvonilo. Slovenčinu som odložila, rýchlo som vytiahla biely jogurt a šupla ho do seba jak poldecák :D:D. Triedna prišla so svojím typickým vážnym výrazom ako to zvyknú učiteľky robiť. O pár sekúnd počujem "Táni odlož zošit", poslúchla som ju, pichla zošit z matematiky do lavice, veď čo iné mi zostávalo. Rýchlo som si v hlave premietla vlastnosti kvadratických funkcií a zároveň som už ale tisíci ráz písala svoje priezvisko do pravého horného rohu. Pozerám na písmenká, ktoré píše učiteľka na tabuľu a začnem sa mrviť, pretože mám hlavu uplne vygumovanú (na matematike vždy) a pozerám na príklad ako keby som ho videla prvý krát... Písomku nejak zosmolím, a odovzdám ju učiteľke... Ten moment keď si myslíte že ste napísali písomku celkom fajn,ale aj tak z nej dostanete 4 ako vždy :D. Nie sú to vždy 4ky, ale ani nie jednotky. Niekedy sa zadarí a niekedy nie, no mne poväčšine nie :D. Kašlem na to, pomodlím sa za trojku, zjem jablko, pretože už zvonilo na prestávku, vyskúšam nadrtenú Lenku zo slovíčok a už kráčam smerom von z triedy za čakajúcou Sašou. Ideme na anglinu, voľnejšiu hodinu, kde si zase opakujem slovenčinu. Utekáme potom na obed (budova v ktorej je dole jedáleň a hore riaditelka a učebňa angliny), čiže nám stačí zísť dolu po schodoch, pípneme si s čipom, naložíme osie hniezda (koláče) na tácky a ideme sa najesť. Porozprávame sa trochu (ja, Kaja, Patrik a Saška) Saška rozpráva najviac, pretože nemá obedy a vždy dojedá zvyšky :D a kedže je sladké na obed, tak tých zvyškov nie je až tak, ale vždy sa nad ňou niekto zlutuje a dá jej kúsok z jedla :D. Máme čas, pretože nemčinár vždy mešká. Ležérnym tempom ideme po našej slávnej pergole, čakáme pred učebňou ešte ale 10min po zazvonení a potom si sadneme na naše miesta. Robíme nejaké cvičenia, ktoré väčšina z nás nemusí, asi tak ako reklamy na youtube. Fotíme sa na snapchat a niektorí, ešte dojedajú chutný obed. Konečne zazvoní a nasleduje posledná hodina, slovenčina. Všetci si opakujú nabiflené odpovede, a ja medzi nimi :D.Dokončujú sa posledné úpravy typu- pomýlte sa tam akože niekde nech nemáme skoro všetci 100%.  Učiteľka vchádza, zloží sa, rozdá hárky do ktorých budeme písať, zadania od písomiek, každému kto mal odpovede odlahne,že nedala inú písomku, a ide sa písať. Dopisujem posledné písmeno, zatváram hárok s fajn pocitom, že už len zopár minút a prázdniny sa môžu začať :D. Známy zvuk zvončeka alebo čo to je, signalizuje jediné, zbal sa a choď domov čo najrýchlejšie vieš. Ako asi každá iná škola na Slovensku zapojená do súťaže (tuším o ihrisko) s Lídlom, tiež zbierame plastové fľaše a dostávame za ne blok v Lídli. Ja s Lenkou aj so Saškou sme mali cestu okolo Lídla, tak sme dostali do rúk igelitky s fľašami :D Išli sme ako cigáni, ktorí si idú načapovať vodu do potoka cez polku mesta. Dostaneme sa až ku stroju, do ktorého sa pichajú fľaše a ako inak, zákon schválnosti. Pred nami starší pán s dvomi veľkými mechmi fľaší. Tých zopár minút sme si odstáli a dostali sme sa aj my na radu. Fľaše sme tam pichali ako malé deti a samozrejme Lenku sme nechali nakoniec nech stlačí tlačítko, a dostanete blok. Potom sme sa prepchali cez pokladne, rozlúčili sme sa so saškou, lebo ona išla na vlak a my smerom k nášmu ghettu :D (štvrť so 4 činžiakmi, na ktorých sú balkóny každý inej farby. Už sme v polovici (našej 15minutovej cesty) rozoberajúc nejakú kaviareň, keď zrazu sa pred nami objaví asi 60tnik s blond parochňou. Obidve zostaneme ticho a v dostatočnej vzdialenosti sa otočíme a vo vzduchu sa zrazu vznáša nevyslovená otázka "že to mal parochňu". So smiechom a čudovaním sa rozdeľujeme, poprajeme si pekný víkend a každá ideme domov. Vo vchode ešte stretnem maminu so psom, ktorá sa chystá navštíviť babku, pozdravíme sa a začínam odomykať dvere. Dohodnem sa s kamarátom na 5tu na čaj, prezlečiem sa, najem sa a píšem tento super príspevok pre Sašku a Lenku, pretože sa určite budú po prázdninách v škole nudiť a nebudú mať čo čítať :D.

DIY, nápady, návody..

Hovorila som si, že sem nebudem dávať DIY veci a návody, ale podľahla som tomu :D :D Budem sem asi skôr pridávať aj také hend mejd veci, ktoré sa hodia ako darček pre kamarátku alebo aj babku :DDD

Toto ma dosť zaujalo, a idem si to aj urobiť :D šikovné a praktické

Šikovná dekorácia, možte to dať niekomu aj ako darček.

Tiež vhodné ako darček keď nemáte peniaze nazvyš. 

Celkom pekné spestrenie starej skrine

Kúpili ste niekomu šperk, ale nezostali vám peniaze na drahé darčekové tašky a krabičky ? Tu je fajn návod ako si takú vyrobiť.

Veľmi do it jorself :D 

Kúpte u číňancov obyčajné hodiny, nalepte tam postavičky a originálny darček je na svete :D 

"Skrášlenie" starých hrnčekov. (zlatým sprejom) 

Toto sa mi strašne páči :D tak som to sem dala no. 

Tento hendmejd držiak na fotky vás bude stáť ani nie euro :D nájdete kameň, pripevníte drôtik, vytlačíte/vyvoláte fotku a pripevníte.

Vhodné na nejaké oslavy, kde bude viac ľudí, nemusíte utrácať na drahé menovky, a budete aj originálni.

Nechcete mať jednofarebnú stenu, tak si na ňu niečo namaľujte. 

Lievance za 10minút, bez múky !

Včera som si chcela niečo uvariť na večeru, a chladničku sme mali poloprázdnu,- klasika u nás. Ide sa na nákupy a za tri dni sa všetko zje. Mala som chuť na niečo sladké, ale nie čo má veľa cukrov a zbytočných tukov. Prvé čo som urobila, som napísala do vyhľadávača (na Google) " rýchly ľahký koláč". Našlo mi to rôzne zložité recepty a v jednom momente mi padol do oka Nepečený cheesecake s čokoládovou polevou. Hneď som na to klikla a na prekvapenie, samozrejme že nemám polku ingrediencií. Kašlala som na to a išla som si nájsť do telefónu recepty, ktoré mi už ale pol roka zaberajú pamäť. Našla som "recept" na lievance, na ktoré vlastne potrebujete len dve vajcia a banán :D "Všetko" sme doma mali, tak som neváhala a išla variť.

Potrebujete teda: 2 vajcia, banán, nejaký jogurt alebo džem ako plnku medzi lievance + podľa chuti ovocie

Postup: 1. Vajcia rozbijete, dáte do misky, spolu aj s nakrájaným banánom.

Vajcia spolu s banánmi rozmixujete, možte pridať trochu vody alebo mlieka.

Zmes vylejete na panvicu s trochou oleja poprípade. 

Nevadí ak je lievanec čiernejší- keď ho dáte na panvicu bez oleja, chutí tak isto ako aj taký bledší.

Medzi lievance môžte natrieť podľa chuti čo len chcete :D

A dozdobíme :) 

Rýchla,zdravá večera

Nakrájate zeleninu na menšie kúsky podľa vašej chuti, pridáte syr (greek v lidli, v kf neviem ako sa vola ale je taký dosť slaný a stačí dať iba kúsok). Všetko spolu premiešate a hotovo. Ja som si k tomu dala grahamov´ rohlik s nátierkou a nejaké sucháre. Keď neradi pijete čistú vodu tak si do nej radšej hoďte céčko ako nejaký sirup.

Typ na nedeľný obed

Prvú otázku ktorú povie moja mama znie "čo budem dnes variť ?" Mne to je úplne jedno, pretože zjem všetko okrem mäsa a klobásiek, pašteky, ... Mama sa zvykne občas riadiť heslom "čo chladnička dá"- to znamená že povyťahuje všelijakú zeleninu, v skrinke vyloví cestoviny...

Dnes sa rozhodla pre paradajkovú polievku (moju obľúbenú a ani nie je náročná v príprave), urobila kašu (trošku náročnejšia) zo zvyšných zemiakov, ktoré sa jej podarilo nájsť, pre tatina urobila kura a mne vyprážaný baklažán. Aby to nebolo také suché, tak nastrúhala posledné dve mrkvy a zopár listov z čínskej kapusty, či ako sa to volá. (kašu dochutila potom uhorkami+ vypražila rybacie prsty). 

Svaodbný veľtrh, Interbeauty v Inchebe 14.-15.2.14

Keďže je moja krstná spoluorganizátorka svadobného veľtrhu,- tak tam nesmiem chýbať.( sama som sa jej prislúbila lebo si na lyžovačke zlomila nohu v decembri :D)

Začalo sa to v Piatok. To znamená že bolo aj menej ludí čiže som sa tak nenarobila a taktiež aj z toho dovodu že som drela lavicu doobeda v škole. Robila som jednoduchšiu prácu, podávala rôzne veci a blablabla. Zdravila som sa s ľudmi s ktorými som sa nevidela dlhšiu dobu, s rodinnými príbuznými a tak. Rada som ich videla ale nerada sa so všetkými pusinkujem a podávam ruky a stále sa usmievam,- je to vyčerpávajúce viac ako samotné pomáhanie a obskakovanie chromej krstnej. Veď predsa 100 vystavovateľov v hale dlhej 300m a širokej 150m, to nie je len tak :D. Ale tak je fajn byť "spolupracovníčkou" mojej krstnej pretože som podostávala zadarmo tisíc zákuskov :D.  

O pol 7ej sme čiastočne zbalili veci a išli domov sa vyspať na sobotu pretože mal byť nával. Najedli sme sa, pozreli sme sa na seba (iba na krstného) v správach a o 10ej som sa pobrala spať lebo už z celého týždňa to na mňa všetko dopadlo a bola som unavená ako siedmi. Na raňajky som do seba hodila monte, načápala xicht nech ako tak vyzerám a išli sme smer Incheba. Už od pol 9ej sme tam čakali na rampách :D (o 9ej sa otvaralo pre vystavovateľov a tak, a pre verejnosť o 10ej). Nastal náš čas, zaparkovali sme auto a pomaly sme sa chystali. 

V Inchebe, v svadobnej časti boli stánky so šatami, cez šperky a hodiny spoločenských tancov až po vizážistky, ktoré som tiež navštívila. Aj tak by som musela zájsť do Mary Kay stánku, lebo dom dostala poukážky na krémy a tak. Decentne ma Zuzka nalíčila, ukázala prípravky a letela som späť ku nám, brala foťák na krk, postavila sa pred plentu/plátno s nákresom palmy a mora so slovami "poďte sa zadarmo odfotiť. Bavilo ma to keďže rada fotim a aj celkom rada komunikujem s ľuďmi. Chuť ma prešla už cca o 4ej, keď ma boleli nohy a kríže tiež :D, kašlala som na to a premohla sa. Odmenou boli zase zákusky, výplata a kozmetika ktorá na mňa celý deň v taške čakala. 

V Interbauty časti ste si mohli nechať vyhladiť vrásky, spraviť umelé nechty a kúpiť bižutériu, kabelky, tiež sladkosti a vela iných prípravkov pre krašiu pleť alebo telo. Ceny boli polovičné ako napr. v deogérii, tak som si kúpila štetec na makeup, lak a mamine ceruzku na oči.

Pridám aj zopár fotiek :)

Svaodbný muffin :3

Lak na nechty (jemná ružová farba)

V piatok večer sme si odšťavili mrkvu a jablká :333 

Čokoládovo ananásové palacinky (zadarmo :D) 

Dostali sme plnú krabicu orea :D 

Urobila som si radosť. (mam seksi čierne ponožky)