Výlet do Malkia parku

Jesenné prázdniny, dušičky, rodinné návštevy .... Október ukončený halloweenskymi diskotékami s dievčencami a chlapcami zmaľovanými od hlavy až po päty, lebo amerika go. Ja osobne som rada, že môžem dobiehať môj spánkový deficit. Bohužiaľ neúspešne. Týždňové voľno v škole sme hneď s Tomim využili na výlet do Malkia Parku (oblasť Orechová Potôň,40 min za Ba). Koho ? Vlastnými slovami- Novootvorený park, kde nájdete tigre, opičky, zebru, ktorú si môžte pohladkať, leviu rodinu a pod. Taká menšia zoo, ktorá bude o rok zase o niečo väčšia, pretože sa areál zväčšuje, pribúdajú budovy a výbehy. Vymákli sme posledný víkend, čo mali otvorené, takže si zebru môžte pohladkať na obrazovke počítača. Vstupné majú 4€ čo je superko cena a naše šuchtanie a fotenie nás vyšlo cca na pol hoďku, možno viac. Po vystúpení z auta sme počuli pištanie gúm, čo som hneď okomentovala "tomi, tam sú nejaké mokotááááry". Uhm, vedľa neboli motokááááry ale Slovakia Ring a vytunené bavoráky Keďže som v Sobotu mala #cheatday, tak naša cesta smerovala do McDonaldu v Auparku. Nie prvý ani posledný krát sa moje navigačné schopnosti (ne)osvedčil... áno zabudla som povedať že máme odbočiť, takže sme sa kúsok povozili po Ba. Ako správna násťročná "blogerka" som sa mega potešila, keď mi doplo, že v Auparku nedávno otvorili Nyx (poznámka pre chlapcov: obchod s malovátkami). Pred zastávkou v mekáči som si samozrejme musela ísť kúpiť rúž na pery. Tomi ako správny chlap si sadol na neďalekú lavičku, hral sa na telefóne a poctivo čakal. Kúpila som si matný lipstick "lingerie" a odporúčam Fakt. A odporúčam aj McFlurry koko s čokoládovou polevou. Energetický príjem po 15min. návšteve v mekáči, bol asi taký ako za celý týždeň a po návrate domov sme odpadli/dali si menšiu 2 hodinovú siestu. Po sieste nasledoval výjazd do Lidlu a kuchtenie syrovej pizze. Lepšia ako z pizerky, aj tú odporúčam.

Cheesecake z cottageu s malinovou polevou

Opäť raz pridávam recept na zdravý zákusok, ktorý bude chutiť všetkým možným aj nemožným, keď ich ponúknete :D ....
Tortovú okrúhlu formu nemám, lebo som ju dosť pripálila nedávno. Áno, až tak veľmi som premotivovaná z toho kuchtenia. Takže som koláč robila na malý plech (cca 30x20cm).
Potrebujeme:
Korpus:
- 300g vločiek
- 50g špaldová múka
- vajce
Plnka:
- 3x cottage
- biely jogurt
- 2 vajcia
- lyžica medu (alebo iné sladidlo...)
Poleva:
- 300g malín (kúpila som mrazené v obchode)
- stužovač
- lyžica medu
Postup:
Cesto na korpus zmiešame a dáme na spodok plechu. Taktiež aj ingrediencie na plnku zmiešane a dáme na korpus. Následne dáme piecť na 30min pri 180 stupňoch. Medzitým maliny rozmixujeme, pridáme lyžicu medu a dáme prevariť so 100ml vody na 10/15 min. Keď maliny vychladnú primiešame stužovač a vylejeme rovnomerne na upečený koláč. Takto celý koláč dáme ešte stuhnúť do chladničky na 1/2 hod. Dobrú chuť :)

Výlet do Budapešti (+ tipy a rady)

"Zdravím všechny své přátelé i nepřátelé."

:D ok, zase som nevedela ako mám začať písať článok, ale Tomi mi s radosťou pomohol. Cením si to.

Pár týždňov dozadu sme sa rozhodli, že by sme si mohli spraviť pár dňový výlet pred tým, než nastúpim do školy. Najprv sme mali naplánvanú Prahu, ale 3 dni pred odchodom sa plány zmenili. Namiesto Prahy sme si vybrali Budapešť.

Pobyty sme hľadali cez Zlavadna.sk, ale pri ceste do zahraničia (Poľsko, Maďarsko, ČR,...) odporúčam Trivago.sk, Pretože rezervácia ide priamo do hotela, taktiež komunikujete rovno s hotelom, kdežto na zlavedňa komunikujete s hotelom cez ďalšiu firmu, a keď vám pobyt súri, tak ako nám, tak to nie je žiadna výhra a ste viacej vystresovaní, ako natešení. Cez trivago som našla 5* hotel, ale nepomýlte si to, pretože v Maďarsku je 5* hotel  u nás ako 4*. Ako dopravu sme zvolili cestu autom. Išli sme po diaľnici, s tým že sme museli kúpiť 10 dňovú diaľničnú známku (cca 10e).
Cesta trvala cca 2,5 hoďky, nehnali sme to, pretože maďarskí vodiči (hlavne na diaľnici) sú nevyspitateľní. Topka bola, keď sme išli v ľavom pruhu 90 a vedľa v pravom nás tatrovka predbiehala :D Áut bolo asi tak ako v Ba na obchvate v piatok o 16:00. Dorazili sme do Budapešti a ešte dobrú pol hodinu nám trvalo, kým sme sa dovliekli do hotela.
Hotel sa volal Aquincum, nachádzal sa hneď pri Dunaji, 150m od vlakovej a autobusovej stanice, čo nám veľmi vyhovovalo, keď sme chceli ísť do mesta. Ubytovali sme sa, zo 4. poschodia sme mali celkom pekný výhľad, vybalili sa a išli sme sa dohodnúť čo kedy kam ako...
Odporúčam aplikáciu Trip Advisor, v ktorej si viete nájsť hotely, reštaurácie, pamiatky v meste, ktoré si zadáte. Viete si zadať cenové rozmedzie, zobrazia sa vám recenzie od návštevníkov spolu s fotkami plus vie rýchlo zistiť aktuálnu polohu a vie nájsť najkratšiu cestu do vami zvoleného bodu. V tejto aplikácii som si označila pamiatky, ktoré sme chceli navštíviť, a taktiež aj nejaké reštiky s prijateľnými cenami. Všetko sa mi to potom zobrazilo na mapke a jednoducho sme išli rad za radom aj s vypnutým internetom.
Večer sme sa dohodli, že sa pôjdeme najesť, potom do posilky (ktorá bola súčasťou hotela) a nakoniec deň ukončíme wellnesom.
Pomocou spomínanej apky sme našli 1,7km od nás reštauráciu, do ktorej sme sa hneď pobrali. Prišli sme do reštiky, lenže v tom strese, hlade  som si nevšimla, že sa jedná o reštauráciu typu "zaplať a zjedz koľko vládzeš", na to ma upozornila anglicky hovoriaca čašníčka. (V každej pobočke/reštaurácii/... majú min. 1 osobu, ktorá ovláda cudzí jazyk, teda keď vieš aspoň helou maj nejm is,tak nie si v tejto maďarskej metropole stratený). Večerné prejedanie vyšlo na osobu cca 18e, čo sme hneď zamietli a vybrali sa do 100m nedaľeko vzdialenej reštaurácie. Hrala tam živá "kapela"- trio dedov na husliach, čele a cimbale. Dalo sa sedieť aj vonku, aj vnútri, porcia bola taká obrovská, že kľudne ten gordon blue s hranolkami mohli nazvať misou pre dvoch.Cena v pomere s kvantitou sa nedala porovnať, lebo za 2x gordon plus nápoje sme platili 17e. A polovicu z každej porcie nám museli ešte zabaliť. Potom nasledovalo fitko a spomínané wellnes, ktorého súčasťou boli okrem 3 bazénov a vírivky, rôzne sauny a masáže.
Druhý deň, sme začali raňajkami, ktoré boli od výmyslu sveta... našli ste tam ryžu, kuskus, slaninu, nátierky, milión druhov pečiva, kuchár ktorý vám spravil na počkanie palacinky, lievance a mňa najviac potešil samostatný "kútik", v ktorom ste si mohli nabrať sladké raňajky. Pokiaľ idete na víkend do Budapešti, tak ako my, neodporúčam pohybovať sa autom, aj kvôli dopravnej špičke, zákazom parkovania a pod. V každej trafike kúpite cestovné lístky na MHD. Metru sme sa vyhli a zvolili sme si autobusy, ktoré chodili každú chvíľu a stáli na každom hlavnom bode. Kúpili sme si blok 10 lístkov za cca 11e, ktoré nám obom na polovicu úplne vystačili. V krajnom prípade si viete zavolať taxi, pre ktoré je v B. typická žltá farba a tarifa nie je až taká vysoká. V "starom meste" nájdete pokope väčšinu pamiatok, ktoré sa dajú peši pochodiť.Nebudem ich tu vypisovať, pretože na internete ich je vypísaných habadej. Okolo druhej sme sa vrátili na hotel, kúpili si kebab :D dali poobednú siestu a večer sa vybrali do mesta okuknúť zvyšné pamiatky. Nočná Budapešť je topka, odporúčam,a autobusy jazdia cca do pol noci/ štvrť na jednu. Deň sme zakončili pizou v talianskej reštike v centre mesta za prijateľnú cenu. Cestou sme (miestami) utekali pomedzi pamiatky smerom na autobusovú zastávku, pretože sme sa ešte fotili ako zmyslov zbavení :D
Tretí deň ma na raňajky čakal cheat v podobe- praženica, zelenina, obložený chebík, cereálie so sójovým mliekom, čokoládovou polevou, a aby toho nebolo málo- NAJTOP vanilkový krém, ktorý som si ešte potom išla doložiť. Teraz banujem, že som si do bandasky mohla odliať.
Navštívili sme ešte Tropicarium, ktoré pekne spestrí výlet. Nachádza sa na kraji nákupného centra, v ktorom je Tesco, zmenáreň a milión obchodov, čiže zabijete aj 10 múch jednou ranou a vstupné je cca 8e. Tropicarium sa skladá z časti s rybami, hmyzom, obojživeľníkmi a nájdete aj výbeh s morskými prasiatkami, ktoré si môžete pohladkať :D A na konci sa nachádza veľké akvárko s rajami (ploché ryby s chvostom :D), ktoré si môžete pohladkať. Pokiaľ nemáte frajerku rybárku, tak ako Tomi mňa, tak sa pripravte, že so ženským pohlavím tam budete čakať pol hodinu, kým sa hecne pichnúť do nej prstom, tak ako ja. Potom som ju aj normálne pohladkala... Domov sme sa vracali, teda aspoň ja s rozmočenou rukou a zastavili sme sa ešte na zmrzke v Rusovciach, ktorá bola mňam.
Tí, čo ma majú na ig vedia že som pridala krátke video z výletu

Jablkový mrežovník s pudingom

To je tak keď spíte/ležíte/ fbkujete do 11ej a neviete či si máte dať raňajky alebo obed. Veľa z vás to pozná... Momentálne brigádujem, takže budík mám nastavený tak ako do školy a každá minútka navyše, čo si môžem pospať mi je dobrá najlepšia. Raňajky si pripravujem vždy večer (a áno nezabúdam to zdokumentovať vždy na snepe), tým pádom si môžem pospať ráno o 10/15 min. dlhšie. Predvčerom som si pripravila raňaje na viac dní dopredu, takže som dnes o 11ej vyšla z izby, vytiahla dózu so stuhnutými kakaovými vločkami z chladničky a išla ich (zohriať), dozdobiť + dať na ig. K vločkám som si dala malý banán, arašidové maslo mi manka zjedla, tak som na vrch dala domáci čerešňový džem a aby mi nebolo málo tak aj dva "vankúšiky" zo Zázvoriek (nejaké celozrnné  sušienky plnené zázvorovou náplňou). Tadáá, každodenné raňajky na miliónsty spôsob.
Dnes som mala voľno, žiaden iný program som nemala naplánovaný, tak som sa rozhodla, že idem pécit. Nechcela som znova robiť niečo zdravé, špaldové, vločkové, tak vznikol jablkový mrežovník s pudingom.
Potrebujeme (do okrúhlej misy/plechu/formy) :
- 350 kg múky
- 4 väčšie jablká (nabudúce dám viac a vynechám puding)
- puding
- štipka soli
- vanilínový cukor
-škorica
- 200g smotany/bieleho jogurtu
-150 g masla
Postup:
Múku, soľ, cukor, škoricu, maslo, biely jogurt som zmiešala, vzniklo mi trochu lepivé cesto, keď bude veľmi suché- múkové, tak pridáme trochu vody. Rukami to zmiešame, prikryjeme cesto fóliou a dáme na 2 hod. do chladničky.
Medzitým si spravíme puding, nastrúhame jabĺčka a čakáme :)
Cesto si pol hodiny pred vaľkaním vytiahneme.  Rozdelíme si ho na 1:3. Väčšiu časť dáme na spodok formy (aj po krajoch trochu). Nalejeme puding, na vrch jemne pokladáme nastrúhané jabĺčka a zo zvyšnej časti cesta si narobíme pásiky. Tak aby vyšli na celý povrch koláča, nie ako mne, že na takých 80 percent :D:D. Potom ich striedavo na koláč ukladáme, od stredu ku krajom, aby vznikla mriežka. Dáme piecť na 50 min pri 170 stupňoch. Koláč necháme vychladnúť a dáme ešte trochu stuhnúť do chladničky, nech sa puding a jablká nevylievajú.
Dobrú chuť :)

Výlet na Mohylu M.R. Štefánika (+recept na smoothie)

8.7. ("celkom aktuálne") sme sa rozhodli si spraviť taký menší výletikos.
Kam dnes ? vonku pekné, teplé počasie, u mňa na návšteve sesternica. "Vymysli ty niečo"- neviem či túto správu poslal Tomi viac krát mne, alebo ja nemu. Kej, poďme na Bradlo. Z ničoho nič mi písal, že už ide pre nás. Ja som si akurát olovrant nachystala, dala sa do umývania riadu, nenachystaná. S u p e r. Našťastie som bola ešte z rána namaľovaná, pacla som kraťase, hodila pitie do tašky a išli sme. Nasledovalo typické 5minútové hádanie o tom ako som nebola pripravená, o tom ako sa Tomi neohlásil a blabla. Cesta nám trvala približne hodinu, len nie veľmi po vôly  žalúdku mi bola cesta. Dlhá barjak točivá, ťahavá, stúpavá, klesavá. Priznávam, že ani mne by sa nechcelo stavať diaľnicu Studienka- Myjava :D. Takže ma neboleli len uši keď nám zahralo Praha žije, ale aj žalúdok. Spoznala som zase zopár nových dedín na Slovensku. Podaktoré tvorili len 4 domy, ale tak meh. Stručne som skonštatovala, že tu by som nechcela bývať a ďalej som sledovala okolitú prírodu. Dorazili sme do Brezovej pod Bradlom, šofér hneď vedel kam má ísť a vo mne zvedavosť len stúpala, tak ako aj auto, keďže sme išli do kopca. (Prirovnanie za 10b, nie nadarmo som mala z maturity zo sloviny 1ku). Vyšli sme hore, kde na nás čakalo prázdne parkovisko a búdka, kde sa platilo (?). "Dobrý deň, prosím vás platí sa tu nejaký poplatok alebo tak ?" spýtala som sa ako 15 ročná pri vstupovaní do búdky :D. Že vraj pri zakúpení nejakého suveníru nemusíme platiť parkovné. Omg to je aké dobré, pomyslela som si a začala som vyberať magnetku. Za kus potlačeného plátku, ktorý sa bude na mňa pozerať z dverí chladničky, keď si pôjdem pre jedlo som dala 4e. :D Úha aké viedenské ceny, ale tak no obetovala som jeden vstup do fitka (resp. také obedové menu :D) a máme pamiatku. Vyšli sme pešo na mohylu, pozreli sa a zistili že čo teraz ? :DD Sadli sme si teda, ja ako zvyčajne som vytiahla jedlo, odfotili výhľad, oddychovali sme a silno polemizovali o tom ako asi mohla prebiehať výstavba :D. Po necelej pol hoďke sme sa zdvihli, odfujazdili a zamierili do pocestnej reštiky. Čašník bol z nás mierne zmätený a asi si myslel, že sme inšpekcia, keď si zrazu dal aj menovku :D, neskôr sa asi 3x pýtal či k mäsu aj ryžu a neviem čo si tam ešte habkal a nečudujem sa mu ani, a hlavne keď mu sesternica odpovedala, že si dá veľkú kolu lebo neplatí a hodila gangsta gesto s rukami. Jedlo bolo fajn, cena bola fajn, sry nemôžem dať recenziu lebo názov podniku si nepamätám (ani na mape to neni :D). Cesta späť mi celkom rýchlo ubehla, po ceste sme stretli aj líšku na ceste v zákrute a ako sme prešli zákrutu tak sa tade hnalo nákladné auto, takže líška už asi nie je viac líškou (pardon). Výlet bol pohode ale asi by som tam už druhý krát neišla, prepáč Rasťo Štefánik.
A teraz ten extra ťažký recept na ktorý potrebujete chia semienka, bio bôby za 1000e, vegánske korenie a neviem aké ingrediencie. Banán, broskyňu a mlieko :D V podstate je jedno čo si tam nahádžete, ja si smoothie nezvyknem robiť, ale včera sme išli do Borov do kina a Tomáš ma nahovoril na cheat, takže mekáč, dvojité hranolky, litrová kola, kýbel pukancov, ktorý zostal plný, lebo v polke filmu (Očista) som sa nevedela nadýchnuť, taká som bola full. Kýbel pukancov sa bral domov, mám ho na stole v izbe keby si niekto prosí. 20 minút pred zatváraním brán Kauflandu, som sa rozhodla, že už keď cheat tak poriadny. Včera by som v rýchlochôdzi porazila aj šprintérov a asi aj 4G net, lebo v tom Kauflande som bola ani nie lúsknutím prstov. Mafiny som pevne stískala, oreo milka tyčinku tiež a monte snack som musela odložiť lebo som mala len gastráč a okrem toho som brala aj iné potraviny. Svoje nočné posadnutie som neazabudla zaznamenať na Snapchate. 3. mafinu som v posteli ešte nasilu tlačila do seba a pri pohľade na 4. som už mala na mále a rozmýšľala, že to pôjdem dať von zo seba. Spláchla som to s kakaom, mamina ma prevalila na druhý bok a išla spať. No a vrátim sa späť k výrobe smoothie. Ráno som sa zobudila s nepríjemným pocitom a s výčitkami svedomia som si išla urobiť niečo zdravé. Takže "co dúm dal" bolo nejaké ovocie a ryžové (sójové) mlieko, ktoré ma zasýtilo a dnes budem jesť asi ako africké dieťa lebo včerajší príjem jedla bol taký, že na to ani prirovnanie nemám.

Výlet na Liptov

21.-23.7. sme si s Tomim spravili výlet na Liptov. Presnejšie povedané, išli sme na dve noci do "hotela" Grand Castle v Liptovskom Hrádku (10km od Liptovského Mikuláša). Grand Castle som navštívila pár rokov dozadu a najviac som si uletela na tom že bývam v zrúcanine, pretože kaštiel (? asi) je pristavený k zrúcanému hradu, čo mu dodáva super atmosféru. Hlavne v letných dňoch- ktoré sme vymákli a počasie nám hralo do karát. Vyrazili sme okolo tretej, pretože Tomi bol po nočnej a čo som si myslela, že sa vyspí, tak namiesto toho aby spal, tak išiel umývať káru. Muži sa nezaprú. Pacli sme to po diaľnici smer -Žilina. Okrem časopisu som v rukách mala jedlo (ako inak). Striedavo som sledovala okolitú prírodu, pribúdajúce kopce, okoloidúcich šoférov (ako nie chlapov :D ale celkovo ľudí) a informačné tabule o tom ako sa pomaly približujeme k cieľu. Počas tejto cesty sa definitívne potvrdilo to, že mňa si brať ako navigáciu sa N E O P L A T Í a neodporúča.
"Zlato máš cestu kuknutú ?",
" Ale áno, šak tam sú tabule...", znela moja (sebavedomá) odpoveď.
Sebavedomie pomaly veľmi rýchlo kleslo, keď v Liptovskom M. pribudli 3 prúdy cesty a vymizli navigačné tabule. Šofér (nie prvý krát) pohotovostne reagoval, pustil svoju navigáciu a šicko bolo na porádku. V LM sme našli "nákupnú oblasť", kde bolo tesko, obchody a reštika ktorú sme okupovali najbližšie tri dni. Nechápem prečo sme sa tam neubytovali, keď sme u nich boli 24/7 a ochutnali takmer všetky jedlá. Ako prvé si Tomi dal pizu a ja kuracie soté s grilovanou zeleninou a ryžou- soté cháp ako 6 kúsinkov mäsa a tona hríbov. Bolo osem hodín večer a už mi volala aj recepčná, či teda prídeme :D jasné ano ano ešte sme sa zdržali, ale ideme. Do pol hoďky sme boli v L. Hrádku, mihnutím oka sme sa ubytovali a začali sa vybalovať.
Na druhý deň, nás čakala praženica, pečivo, syr a párok s kečupom na raňajky. Po ceste na izbu sme sa rozhodli, že si pôjdeme zacvičiť do LM, lebo go hard or stay doma. 15 minút sme sa vozili po LM, že čo majú nové, ako to u nich vyzerá :D Najväčší objavovatelia z Malaciek. Potom som našla celkom dobré fitko (asi najlepšie v LM). Cena fajn, stroje fajn, málo ľudí. Jediná jedna nevýhoda- neodporúčam tam cvičiť nohy, lebo fitko je na 3. poschodí a nie nemá výťah. Pekne sme si odcvičili a išli sa najesť do "našej" reštiky. Už ani neviem, čo sme si dali. Na večeru sme sa opäť tam vrátili (odporúčam cestoviny so syrovou omáčkou a kuracím mäsom) a deň sme ukončili vo wellnesse. Počvachtali sme sa v bazéne, navštívili vírivku, v ktorej ale voda pripomínala vodu, ktorú si zabudnete rok v aute. Nevadí no.
Posledné ráno sme si privstali, raňajkovali vonku a spoločnosť nám prišiel robiť psík s miskou v ústach :D. "Jéééj psíček, aký pekný, na tu máš" okrem rožka, párku dostal od nás aj syr. Pravou rukou sme si naberali vidličkami jedlo a ľavou hladkali peZa. Poprechádzali sa po areáli, pohrali sa so psom, porobili fotky a vypravili sme sa het. Poďakovali za pekný, (ale krátky) pobyt a išli zase cvičiť :D Mali sme nachystané veci tak, že sme sa v posilke osprchovali, dali do čistých vecí a išli (dúfam, že nie) posledný krát do reštiky. Pred tým sme ale umyli auto, pretože mušiek na diaľnici bolo neúrekom a auto nemalo bielu ale žlto-hnedú farbu. A taká sa nám nepáči moc. Po ceste nás čakala zastávka v Čadci u Tomiho bratranca, ktorému sa pár mesiacov dozadu narodil syn. Tak sme si spravili rodinnú návštevu, ochutnali jednohubky, studené poháre s ovocím,... takéto návštevy môžem :D. Ani nevieme ako a z krátkej návštevy bola zrazu dvojhodinová. Museli sme sa pomaly zberať a hlavne čurať a tankovať, pretože sme vypili hektolitre vody a prejazdili všetok LPG v LM. (srandujem, Tomi nemá auto na plyn :D). Nene hen tá neni pekná, ani tá benzinka sa mi nepáči, uhm to je len odpočívadlo- takto znelo naše frflanie po ceste, keď zrazu  kontrolná ručička ukazovala stav nádrže tak, že ani neukazovala, lebo sme podľa mňa išli asi na plachty. S poslednými mililitrami benzínu sme objavili Slovnaftku. Ako starí gurmáni a cvičenci sme si dali párok v rožku, kúpili vodu a pokračovali domov. A tak dále :)

Veľkonočné prázdniny 2k16

Pechoriť sa, germánske jazyky,... áno vieme, tieto maturity boli jedny z najťažších a ani ja som na nich nechýbala. Nebudem tu písať, ako som "sa silno pripravovala"... (Priznám sa, že tieto dve vety píšem už 13 minút, lebo odpisovanie na fb mi ide lepšie). Jedna malá príhodička- štvrtok som docvičila poobede a rovno som išla na pohotovosť, lebo som prechladla (nie, nemyslím tým sopel). Skončila som na infúzke (tí čo ma folowujete na ig tak viete :D) a 2 hodinové ležanie s ihlou v žile som si krátila na minimálnom jase s 12% baterkami. Kým mi tieklo posledné deci roztoku, sledovala som spoločensky unaveného spoluobčana, ktorý nevidel sprchu asi tak dlho ako ja učebnice. Priviezli ho z vedľajšej chirurgie do spoločnej "odkladárne", kde som ležala ja a ešte jedna teta. Po necelých 5 hodinách (3 hodiny som čakala, kým sa dostanem na radu... a že pohotovosť (y)), som prišla domov. Naši na druhý deň odišli na víkend preč, zostala som doma sama gazdovať a cez noc sa ku mne Sašena prišla prespať, lebo išla z dzedzinskej zábawi :D (Bola zapiť maturity a s Jarom Jagermaistrom prišla ku nám ako do noclahárne. Ale ne, sry, keď si to čítaš. Na raňajky mala wafle s čokoládou a ovocím, all inclusive.  Nemusela ani cigy a čúčo odovzdať na recepcii, aby sa mohla prespať a dať si guláš.
Zotavila som sa vďaka antibiotikám a čajom a pakovala sa odsedieť si pár hodín do školy. Nenazdala som sa a už tu boli "jarné" prázdniny, teda aj stále sú. Nasledovali typické návštevy babek dedekov... Koláče, chlebíčky, torty evrywer = myslia na moju objemovku dôsledne. Samozrejme, ani ja som sa nezaobišla bez oblievacieho rituálu. 9 hod ráno, Táňa (to som ja, keby neviete :D) ešte zalepené oči, otvorili sa dvere, otec s pohárom vody v ruke, voda na Táninej tvári a stene, otec so slovami prepáč odchádzajúc z izby, Táňa sa znova zakrýva, fotí mokrý flek na stene, zaspáva. Zobudila som sa o 11ej, že sa idem najesť a umyť si hlavu, na ktorej sa dali už pražiť rezne, tak boli mastné. Ale ani som sa nenazdala a už zvonili prví šlahači (ako to babka nazýva). Šlahači nemali vodu ale voňavku, vylej vodu a kúp voňavku a buď múdry ako šlahači. Po hodine sa bratranci zbalili s úsmevmi od ucha k uchu- dostali tonu sladkostí. Ešte ani neodišli a volal mi šlahač číslo 2 (keď nerátam otca). "Noo pod dole," zaznelo v telefóne. Slovné spojenie "pod dole" mi naznačilo že šlahač asi nemá na voňavku. Samozrejme som sa nemýlila a polke činžiaku som spravila amfiteáter. Na parkovisku pod oknami  susedov (vek. kateg. 60+) som schytala kýbel vody. Srandy kopec... 
Pondelkovú šibačku sme s Tomim (to je ten šlahač č.2) zakončili oblievačkou auta- z vonka si ho do pucu zobral on a ja z vnútra. Auto ako nové, okná som tak umyla, že som si miestami myslela, že tam ani nie sú. 
Toť asi vše :) pekný zvyšok (až 1deň) prázdnin...

Výlet- Thermalpark Dunajská Streda

"Neišli by sme teda dnes do Dunajskej ?" znela otázka od Tomiho. S učebnicami na stole a zúfalým výrazom v tvári som zhodnotila situáciu- 3792937291 učenia na maturity. Ale čas na "flákanie" sa vždy nájde. Dohodli sme sa na 3. hod poobede ale už podvedome som vedela, že kým sa vyšuchceme budú 4. hodiny. Samozrejme že to tak bolo :D Pred odchodom (píšem ako keby sme išli do Chorvátska), som ešte rezne pražila. Nie, srandujem. Išli sme na kebab lebo Tomiho žalúdok plakal od prázdnoty, asi tak ako aj môj rozum. Nechcelo sa mi pozerať sa na neho ako je, tak som si listovala časopis s bývaním, a na každú jednu kuchynskú linku dávala recenziu, či sa mi páči, alebo nie. Nasledovalo nastavenie navigácie a o pár minút sme počúvali- O dve sto metroU odbočte na smer Bra-tislaVa. Po diaľnici sme boli o pár minút v Ba, nasledovalo motanie a šuchtanie sa kvôli hustej premávke. Za Ba to už bolo prázdne a samozrejme že som nám cestu spríjemňovala mojimi speváckymi výkonmi, z ktorých Tomimu krvácajú uši. V Dunajskej sme sa zorientovali hneď vďaka dobrému značeniu, a ani sme sa nenazdali a už sme boli tam. Prezliekli sme sa do plaviek- nie v aute ale už v Aqua/thermal parku (pomenuj si to ako chceš), a odšuchtali sa cez hlavné dvere do "miestnosti" kde boli bazény... Všetky oči na mne súdia každý krok- starí ludia naložení v bazénoch mali oči všade a v žabkách na klzkej podlahe sa mi kráčalo veľmi úžasne. Nebudem popisovať ako sme sa čvachtali. Skúsili sme aj vonkajší (teplý) bazén. Jediné z čoho som bola smutná - nemohla som ísť na tobogán. Čas nám utiekol rýchlo a s rozmočenými prstami sme sa zhodli, že sme hladní. Vošli sme do reštiky, ktorá je súčasťou areálu. "Už nemáme jedlo." Znela odpoveď, keď sme sa pýtali, či majú jedálny lístok. Chápem že bolo vyše hodiny pred záverečnou a už sa im neoplatilo variť, ale aspoň nejakú bagetu... Zúfalo sme pozerali na suchý chlieb v košíku, čo bol asi ku gulášu na obed :D. Zrazu na nás zakričala Marlenka z neďalekej chladničky. Tak my hladní, ale 3 hod bez jedla sme si išli zákusky. 

Vymočení (nie vyčúraní), sme sa išli vysušiť, prezliecť a odšuchtať sa domov. Cesta späť bola pohodová a trocha pršalo. Dorazili sme príjemne unavení a "dunajskú" hodnotím 7/10 :D Určite tam choďte, len sa pripravte na maďarčinu z každej strany, starších ľudí z každej strany a tak. 

Fit brownies

Áno, dlho som nič nepridala... priznám sa, že som sa "vykašľala" na tento blog. Prečo? Každá druhá píše príspevky o tom ako zmiešala vajíčka s kypriacim práškom a ako to nazdobila pesticídovými jahodami z Lidlu. Nasype okolo taniera mandle, oprská celý stôl roztopenou čokoládou a už je #XYhealthy, 180000 lajkov, ktore si kúpi a tak dále...Okrem prevracania očí sa zmôžem na chabé "meh". Ale priznám sa, že mi to tu chýbalo. (smutná chvíľka). Preto som sa hecla a bez zbytočných ovácií som sa prihlásila a idem zase spamovať s receptami, poprípade s nejakými akciami,...
Dnes som dostala mega chuť na sladké. Nie len dnes ale každý deň dostávam :D ... Preto som hľadala a nejak "upiekla" zdravší koláč, ktorý dnešná generácia pozná pod názvom brownies. Áno je toho plný internet, ale tak nechcem aby chýbal na mojom blogu.
Potrebujeme:
- 1 vajíčko
-1 banán
- 1/2 kypriaci prášok
- 1 šálka rozomleté vločky
- 1/2 šálky kokos
- 1/2 šálky kvalitné kakao
-1/3 šálky kokosový olej
- 1 šálka mlieko - ak si raw vegetarián neviem čo tak pacni mandľové, sójové bars jaké
- 1 lyžica medu/ stévie
Postup:Veľmi zložitý- všetko zmiešaj. Nalej na menší plech ktorý je vymazaný/ vyložený papierom na pečenie. 30min nastav na časovači a koliesko na trúbe daj na 180 stupňov.
Mne chutil :D ano pochválim sa a s mliekom bol top.