Vymočení (nie vyčúraní), sme sa išli vysušiť, prezliecť a odšuchtať sa domov. Cesta späť bola pohodová a trocha pršalo. Dorazili sme príjemne unavení a "dunajskú" hodnotím 7/10 :D Určite tam choďte, len sa pripravte na maďarčinu z každej strany, starších ľudí z každej strany a tak.
piatok 4. marca 2016
Výlet- Thermalpark Dunajská Streda
"Neišli by sme teda dnes do Dunajskej ?" znela otázka od Tomiho. S učebnicami na stole a zúfalým výrazom v tvári som zhodnotila situáciu- 3792937291 učenia na maturity. Ale čas na "flákanie" sa vždy nájde. Dohodli sme sa na 3. hod poobede ale už podvedome som vedela, že kým sa vyšuchceme budú 4. hodiny. Samozrejme že to tak bolo :D Pred odchodom (píšem ako keby sme išli do Chorvátska), som ešte rezne pražila. Nie, srandujem. Išli sme na kebab lebo Tomiho žalúdok plakal od prázdnoty, asi tak ako aj môj rozum. Nechcelo sa mi pozerať sa na neho ako je, tak som si listovala časopis s bývaním, a na každú jednu kuchynskú linku dávala recenziu, či sa mi páči, alebo nie. Nasledovalo nastavenie navigácie a o pár minút sme počúvali- O dve sto metroU odbočte na smer Bra-tislaVa. Po diaľnici sme boli o pár minút v Ba, nasledovalo motanie a šuchtanie sa kvôli hustej premávke. Za Ba to už bolo prázdne a samozrejme že som nám cestu spríjemňovala mojimi speváckymi výkonmi, z ktorých Tomimu krvácajú uši. V Dunajskej sme sa zorientovali hneď vďaka dobrému značeniu, a ani sme sa nenazdali a už sme boli tam. Prezliekli sme sa do plaviek- nie v aute ale už v Aqua/thermal parku (pomenuj si to ako chceš), a odšuchtali sa cez hlavné dvere do "miestnosti" kde boli bazény... Všetky oči na mne súdia každý krok- starí ludia naložení v bazénoch mali oči všade a v žabkách na klzkej podlahe sa mi kráčalo veľmi úžasne. Nebudem popisovať ako sme sa čvachtali. Skúsili sme aj vonkajší (teplý) bazén. Jediné z čoho som bola smutná - nemohla som ísť na tobogán. Čas nám utiekol rýchlo a s rozmočenými prstami sme sa zhodli, že sme hladní. Vošli sme do reštiky, ktorá je súčasťou areálu. "Už nemáme jedlo." Znela odpoveď, keď sme sa pýtali, či majú jedálny lístok. Chápem že bolo vyše hodiny pred záverečnou a už sa im neoplatilo variť, ale aspoň nejakú bagetu... Zúfalo sme pozerali na suchý chlieb v košíku, čo bol asi ku gulášu na obed :D. Zrazu na nás zakričala Marlenka z neďalekej chladničky. Tak my hladní, ale 3 hod bez jedla sme si išli zákusky.