Veľkonočné prázdniny 2k16

Pechoriť sa, germánske jazyky,... áno vieme, tieto maturity boli jedny z najťažších a ani ja som na nich nechýbala. Nebudem tu písať, ako som "sa silno pripravovala"... (Priznám sa, že tieto dve vety píšem už 13 minút, lebo odpisovanie na fb mi ide lepšie). Jedna malá príhodička- štvrtok som docvičila poobede a rovno som išla na pohotovosť, lebo som prechladla (nie, nemyslím tým sopel). Skončila som na infúzke (tí čo ma folowujete na ig tak viete :D) a 2 hodinové ležanie s ihlou v žile som si krátila na minimálnom jase s 12% baterkami. Kým mi tieklo posledné deci roztoku, sledovala som spoločensky unaveného spoluobčana, ktorý nevidel sprchu asi tak dlho ako ja učebnice. Priviezli ho z vedľajšej chirurgie do spoločnej "odkladárne", kde som ležala ja a ešte jedna teta. Po necelých 5 hodinách (3 hodiny som čakala, kým sa dostanem na radu... a že pohotovosť (y)), som prišla domov. Naši na druhý deň odišli na víkend preč, zostala som doma sama gazdovať a cez noc sa ku mne Sašena prišla prespať, lebo išla z dzedzinskej zábawi :D (Bola zapiť maturity a s Jarom Jagermaistrom prišla ku nám ako do noclahárne. Ale ne, sry, keď si to čítaš. Na raňajky mala wafle s čokoládou a ovocím, all inclusive.  Nemusela ani cigy a čúčo odovzdať na recepcii, aby sa mohla prespať a dať si guláš.
Zotavila som sa vďaka antibiotikám a čajom a pakovala sa odsedieť si pár hodín do školy. Nenazdala som sa a už tu boli "jarné" prázdniny, teda aj stále sú. Nasledovali typické návštevy babek dedekov... Koláče, chlebíčky, torty evrywer = myslia na moju objemovku dôsledne. Samozrejme, ani ja som sa nezaobišla bez oblievacieho rituálu. 9 hod ráno, Táňa (to som ja, keby neviete :D) ešte zalepené oči, otvorili sa dvere, otec s pohárom vody v ruke, voda na Táninej tvári a stene, otec so slovami prepáč odchádzajúc z izby, Táňa sa znova zakrýva, fotí mokrý flek na stene, zaspáva. Zobudila som sa o 11ej, že sa idem najesť a umyť si hlavu, na ktorej sa dali už pražiť rezne, tak boli mastné. Ale ani som sa nenazdala a už zvonili prví šlahači (ako to babka nazýva). Šlahači nemali vodu ale voňavku, vylej vodu a kúp voňavku a buď múdry ako šlahači. Po hodine sa bratranci zbalili s úsmevmi od ucha k uchu- dostali tonu sladkostí. Ešte ani neodišli a volal mi šlahač číslo 2 (keď nerátam otca). "Noo pod dole," zaznelo v telefóne. Slovné spojenie "pod dole" mi naznačilo že šlahač asi nemá na voňavku. Samozrejme som sa nemýlila a polke činžiaku som spravila amfiteáter. Na parkovisku pod oknami  susedov (vek. kateg. 60+) som schytala kýbel vody. Srandy kopec... 
Pondelkovú šibačku sme s Tomim (to je ten šlahač č.2) zakončili oblievačkou auta- z vonka si ho do pucu zobral on a ja z vnútra. Auto ako nové, okná som tak umyla, že som si miestami myslela, že tam ani nie sú. 
Toť asi vše :) pekný zvyšok (až 1deň) prázdnin...