"Zlato máš cestu kuknutú ?",
" Ale áno, šak tam sú tabule...", znela moja (sebavedomá) odpoveď.
Sebavedomie
Na druhý deň, nás čakala praženica, pečivo, syr a párok s kečupom na raňajky. Po ceste na izbu sme sa rozhodli, že si pôjdeme zacvičiť do LM, lebo go hard or stay doma. 15 minút sme sa vozili po LM, že čo majú nové, ako to u nich vyzerá :D Najväčší objavovatelia z Malaciek. Potom som našla celkom dobré fitko (asi najlepšie v LM). Cena fajn, stroje fajn, málo ľudí. Jediná jedna nevýhoda- neodporúčam tam cvičiť nohy, lebo fitko je na 3. poschodí a nie nemá výťah. Pekne sme si odcvičili a išli sa najesť do "našej" reštiky. Už ani neviem, čo sme si dali. Na večeru sme sa opäť tam vrátili (odporúčam cestoviny so syrovou omáčkou a kuracím mäsom) a deň sme ukončili vo wellnesse. Počvachtali sme sa v bazéne, navštívili vírivku, v ktorej ale voda pripomínala vodu, ktorú si zabudnete rok v aute. Nevadí no.
Posledné ráno sme si privstali, raňajkovali vonku a spoločnosť nám prišiel robiť psík s miskou v ústach :D. "Jéééj psíček, aký pekný, na tu máš" okrem rožka, párku dostal od nás aj syr. Pravou rukou sme si naberali vidličkami jedlo a ľavou hladkali peZa. Poprechádzali sa po areáli, pohrali sa so psom, porobili fotky a vypravili sme sa het. Poďakovali za pekný, (ale krátky) pobyt a išli zase cvičiť :D Mali sme nachystané veci tak, že sme sa v posilke osprchovali, dali do čistých vecí a išli (dúfam, že nie) posledný krát do reštiky. Pred tým sme ale umyli auto, pretože mušiek na diaľnici bolo neúrekom a auto nemalo bielu ale žlto-hnedú farbu. A taká sa nám nepáči moc. Po ceste nás čakala zastávka v Čadci u Tomiho bratranca, ktorému sa pár mesiacov dozadu narodil syn. Tak sme si spravili rodinnú návštevu, ochutnali jednohubky, studené poháre s ovocím,... takéto návštevy môžem :D. Ani nevieme ako a z krátkej návštevy bola zrazu dvojhodinová. Museli sme sa pomaly zberať a hlavne čurať a tankovať, pretože sme vypili hektolitre vody a prejazdili všetok LPG v LM. (srandujem, Tomi nemá auto na plyn :D). Nene hen tá neni pekná, ani tá benzinka sa mi nepáči, uhm to je len odpočívadlo- takto znelo naše frflanie po ceste, keď zrazu kontrolná ručička ukazovala stav nádrže tak, že ani neukazovala, lebo sme podľa mňa išli asi na plachty. S poslednými mililitrami benzínu sme objavili Slovnaftku. Ako starí gurmáni a cvičenci sme si dali párok v rožku, kúpili vodu a pokračovali domov. A tak dále :)