Cukinové placky bez strúhanky a zemiakov

To je tak keď máš zdravotné problémy, nemôžeš cvičiť a tým pádom nemôžeš ani prijímať 3000g sachrov ako si zvyknutý :D, tak začneš vymýšľať low carb recepty. Áno viem, že ich je na nete milión osemsto od bio maminiek a žien v prechode, ale aj ja sa chcem podeliť o jeden rýchly a chutný...

Potrebujeme (cca 7 menších placiek):

- 1 cukina

- 1 vajíčko

- 60g nadrobno nakrájanej šunky

- 1 lyžica špaldovej múky (môžte dať aj vločky)

Postup:

-  tak ako pri klasických plackách, palacinkách, lievancoch.... :) 

- placky som robila pre istotu menšie lebo cesto nie je až také tuhé, pridala som aj nastrúhaný syr a uhorku

Hodnoty (7 placiek):

T: 7,2g

S: 14,9g

B: 21,2g

cca: 203 kcal

 

7. placka išla na ochutnávku ocovi :D

Maková roláda bez múky a cukru

Potrebujeme:
- 4 vajíčka
- lyžica medu
- 2 lyžice kakaa (dala som jednu)
- maková plnka - 150ml mlieka
                         - 200g maku (môžme pridať aj čerešne)
- tvarohová plnka, džemová, nutelová,.... záleží čo máte doma a na čo máte chuť :)

Postup:
- v miske rozmixujeme žĺtka s medom, pridáme kakao
- v druhej miske rozmixujeme bielka do peny
- do žĺtok pridáme bielka a premiešame varechou
- vylejeme na pappierom vyložený plech a dáme piecť na 10min pri 200 stupňoch
- pripravíme si makovú plnku- prevaríme mlieko s makom
- cesto necháme vychladnúť, pridáme mak/ rozotrieme tvaroh,džem... a zrolujeme

Tipy na sladké raňajky

Znova po dlhej dobe sa na mňa obrátila jedna duša, či by som jej nemohla poradiť "zdravé" raňajky, samozrejme že som neváhala a začala písať litánie o vločkách a odporučila blog, kde mám recepty. Bohužiaľ recepty mám halabala skombinované s výletmi a sú pomerne neprehľadné. Tak sem znova skúsim napísať, čo zvyknem raňajkovať a ako si dané jedlá pripravujem :)

1. Palacinky na zdravší spôsob:
- špaldová múka
- vajíčko
- mlieko (ja dávam sójové, pretože mi laktóza nerobí dobre)
- polka odmerky proteínu

-plním ich tvarohom alebo jogurtom a dochutím ovocím

2. Lievance
- vločky
-vajíčko
- trochu vody
- polka odmerky proteínu
(zmes by mala byť hustejšia)

-plním ich zvyčajne bielym jogurtom alebo roztlačeným banánom a dochutím ovocím

3. Müsli 
- vločky
-orechy
- škorica
- med (nie veľa, iba na zlepenie)

-suroviny zmiešame, rozložíme na plech a pečieme cca 15min, nech sú křupavé :D
- zvyknem si ich dať do bieleho jogurtu, alebo ich zalejem mliekom

4. Mugcake
- vločky
-vajíčko
- štipka kypriaceho prášku
- trocha vody

-premiešame a v miske dáme do mikrovlnky na 1,5-2min

- zvyknem si dať naň jogurt, arašidové maslo a dochutím ovocím lebo mi príde taký suchší

5. Ovsená kaša
-mlieko
-vločky

-mlieko prevaríme, prisypeme vločky (zarovno hladiny mlieka) a varíme pokým nám nevznikne taká "lepkavá" zmes
- dochutím ovocím, škoricou
- kašu si nezvyknem robiť, pretože nie vždy odhadnem mlieko/ pridám málo vločiek a tú kašu môžem potom vyliať do koša :D

6. Vločky s ovocím
-vločky
- ovocie podľa chuti
- arašidové maslo/ biely jogurt

- vločky zalejeme vriacou vodou (primerane, aby vodu nasiakli), necháme vychladnúť a dozdobíme podľa chuti

Po dlhšej dobe som sa zase dokopala napísať ako taký článok... vlastne prvý tohto roku. Samozrejme nebude chýbať nejaký ten recept, výlet a tak dále. Nepísala som aj kvôli miernej demotivácii z tých všetkých blogov, vlogov a neviem akých gov. Všade samé recepty, vločky, stévie, vločky, vločky. Viem, že aj moje recepty pozostávajú z 3/4 z vločiek :D čo už no.
Predvianočné obdobie som si ani veľmi neužila kvôli škole a skúškam. Čo sa týka darčekov, som to mala celkom dobre vykoumané, pretože už koncom leta som ich začala riešiť, tým pádom v decembri mi zostávalo dokúpiť už len nejaké 3. Vianoce prebehli tradične, 24. s rodičmi a nasledujúce dni som si darčeky rozbaľovala u jednej babky, u druhej, tretej, ôsmej.. Ne, mám len dve babky. Nasledoval presne ten týždeň medzi Vianocami a Silvestrom kedy som nevedela čo mám robiť a čo sa má v tomto období robiť. Takže som ďalej pokračovala v objemovke a perníky s kokosovými guličkami mizli jedna radosť. Nový rok sme privítali tak ako sa patrí na mládež :D Potom ma čakali posledné dve skúšky a hurá voľno až do polovice februára. Ako je u mňa "zvykom" ani počas sviatkov som nemohla nechať fitko bez mojej návštevy a taktiež aj klzisko ako správna športovkyňa. Zopár krát som s chalanmi vybehla aj na jazero, kedy si zahrali hokej a ja som si pilovala moje krasokorčuliarske skills. Bolo to práve vtedy, kedy aj u nás na západe teplomer ukazoval -15 a podobné čísla. Plus vetrisko (cháp ako tornádo, víchrica), ktorý tak fúkal, že pri mojom korčuľovaní ma odfúkavalo na pole za rybníkom. Ale o tom potom...
Pred 2 týždňami sme si spravili výlet do Prahy s Tomim, pretože tam mám rodinu. V Praze by bolo aj blaze keby tam nemajú zimu ako v ruskom filme. Išli sme kvázi na víkend, Tomiho som prehovorila aby sme išli vlakom, nech auto nechá doma. Cesta vlakom nám pomerne rýchlo ubehla, lúštili sme krížovky ako seniori na zájazde do Štúrova. Ja som samozrejme 70% cesty prejedla a cca na obed sme dorazili, stretli sme sa s bratrancom a sesternicou, ktorí nasledujúcich 48 hodín boli naši sprievodcovia a hostitelia zároveň :D Osobne za seba môžem povedať že sa skôr jednalo o gastronomický výlet ako pamiatkový. Nejedli sme doma "sáčkové" polievky, ale zabehli sme ani neviem kam sa najesť, lebo názov si nepamätám, ale chutilo mi a to je hlavné :D. No a s pamiatkami to mám podobne, nepamätám si čo kedy kde ale videla som to, páčilo sa mi. Nepobehali sme všetko kvôli počasiu, ale také hlavné miesta, ktoré boli po ceste...Zvyšok sme si nechali na leto. Jediné čo si pamätám bol klub "Druhé patro" (to sa dá mega ľahko zapamätať a nie nejaké námestia a sochy :D). Škoda, že si nespomeniem na presný dátum toho dňa, lebo ten môžem pomenovať "Deň obžerstva". Prečo ? Áno, lebo som veľa jedla- večer sme išli do kina na Pasažierov, ...rovno vám napíšem recenziu. Pekný herec, pekná herečka, romantická zápletka s dojímavým ale šťastným koncom- baby si prídu na svoje a chalani- akčný, sci-fi, pekná herečka a nebudete spokojní s koncom, lebo je klasicky holywúdsky.  Je to jeden z tých lepších filmov, ktoré boli "točené" vo vesmíre. Ale späť k obžerstvu: S Tomim sme si každý dali XXL nachos, litrové koly a každý ešte stredné pukance, ktoré sme ani nedojedli. Po kine som vyzerala ako keby mám pätorčatá, neviem chodiť ale musím sa gúľať a moju kapacitu žalúdka som zase o niečo navýšila .Na druhý deň sme prišli večer domov a ja som ešte do Kauflandu utekala kúpiť cukrárenské farbivo, pretože Tomi mal na ďalší deň narodky a chcela som to zahrať na veľkú kuchárku. Aj sa podarilo.

A v poslednej dobe doma vypekám a vypekám :D 

Klasický koláč s marhuľami. Cesto: 2 vajíčka, trochu cukru, múka, vločky. 

Pizza slimáky. Cesto je kúpené, natrieme ho kečupom, pridáme suroviny podľa chuti (syr,šunka..), zrolujeme, nakrájame, pretrieme vajíčkom.

Moje klasické lievance už musí každý poznať, aj keď nemám takú fame ako si myslím.

Mugcake: vločky, vajce, proteín, na vrchu je biely jogurt a kiwi.

Výlet do Malkia parku

Jesenné prázdniny, dušičky, rodinné návštevy .... Október ukončený halloweenskymi diskotékami s dievčencami a chlapcami zmaľovanými od hlavy až po päty, lebo amerika go. Ja osobne som rada, že môžem dobiehať môj spánkový deficit. Bohužiaľ neúspešne. Týždňové voľno v škole sme hneď s Tomim využili na výlet do Malkia Parku (oblasť Orechová Potôň,40 min za Ba). Koho ? Vlastnými slovami- Novootvorený park, kde nájdete tigre, opičky, zebru, ktorú si môžte pohladkať, leviu rodinu a pod. Taká menšia zoo, ktorá bude o rok zase o niečo väčšia, pretože sa areál zväčšuje, pribúdajú budovy a výbehy. Vymákli sme posledný víkend, čo mali otvorené, takže si zebru môžte pohladkať na obrazovke počítača. Vstupné majú 4€ čo je superko cena a naše šuchtanie a fotenie nás vyšlo cca na pol hoďku, možno viac. Po vystúpení z auta sme počuli pištanie gúm, čo som hneď okomentovala "tomi, tam sú nejaké mokotááááry". Uhm, vedľa neboli motokááááry ale Slovakia Ring a vytunené bavoráky Keďže som v Sobotu mala #cheatday, tak naša cesta smerovala do McDonaldu v Auparku. Nie prvý ani posledný krát sa moje navigačné schopnosti (ne)osvedčil... áno zabudla som povedať že máme odbočiť, takže sme sa kúsok povozili po Ba. Ako správna násťročná "blogerka" som sa mega potešila, keď mi doplo, že v Auparku nedávno otvorili Nyx (poznámka pre chlapcov: obchod s malovátkami). Pred zastávkou v mekáči som si samozrejme musela ísť kúpiť rúž na pery. Tomi ako správny chlap si sadol na neďalekú lavičku, hral sa na telefóne a poctivo čakal. Kúpila som si matný lipstick "lingerie" a odporúčam Fakt. A odporúčam aj McFlurry koko s čokoládovou polevou. Energetický príjem po 15min. návšteve v mekáči, bol asi taký ako za celý týždeň a po návrate domov sme odpadli/dali si menšiu 2 hodinovú siestu. Po sieste nasledoval výjazd do Lidlu a kuchtenie syrovej pizze. Lepšia ako z pizerky, aj tú odporúčam.

Cheesecake z cottageu s malinovou polevou

Opäť raz pridávam recept na zdravý zákusok, ktorý bude chutiť všetkým možným aj nemožným, keď ich ponúknete :D ....
Tortovú okrúhlu formu nemám, lebo som ju dosť pripálila nedávno. Áno, až tak veľmi som premotivovaná z toho kuchtenia. Takže som koláč robila na malý plech (cca 30x20cm).
Potrebujeme:
Korpus:
- 300g vločiek
- 50g špaldová múka
- vajce
Plnka:
- 3x cottage
- biely jogurt
- 2 vajcia
- lyžica medu (alebo iné sladidlo...)
Poleva:
- 300g malín (kúpila som mrazené v obchode)
- stužovač
- lyžica medu
Postup:
Cesto na korpus zmiešame a dáme na spodok plechu. Taktiež aj ingrediencie na plnku zmiešane a dáme na korpus. Následne dáme piecť na 30min pri 180 stupňoch. Medzitým maliny rozmixujeme, pridáme lyžicu medu a dáme prevariť so 100ml vody na 10/15 min. Keď maliny vychladnú primiešame stužovač a vylejeme rovnomerne na upečený koláč. Takto celý koláč dáme ešte stuhnúť do chladničky na 1/2 hod. Dobrú chuť :)

Výlet do Budapešti (+ tipy a rady)

"Zdravím všechny své přátelé i nepřátelé."

:D ok, zase som nevedela ako mám začať písať článok, ale Tomi mi s radosťou pomohol. Cením si to.

Pár týždňov dozadu sme sa rozhodli, že by sme si mohli spraviť pár dňový výlet pred tým, než nastúpim do školy. Najprv sme mali naplánvanú Prahu, ale 3 dni pred odchodom sa plány zmenili. Namiesto Prahy sme si vybrali Budapešť.

Pobyty sme hľadali cez Zlavadna.sk, ale pri ceste do zahraničia (Poľsko, Maďarsko, ČR,...) odporúčam Trivago.sk, Pretože rezervácia ide priamo do hotela, taktiež komunikujete rovno s hotelom, kdežto na zlavedňa komunikujete s hotelom cez ďalšiu firmu, a keď vám pobyt súri, tak ako nám, tak to nie je žiadna výhra a ste viacej vystresovaní, ako natešení. Cez trivago som našla 5* hotel, ale nepomýlte si to, pretože v Maďarsku je 5* hotel  u nás ako 4*. Ako dopravu sme zvolili cestu autom. Išli sme po diaľnici, s tým že sme museli kúpiť 10 dňovú diaľničnú známku (cca 10e).
Cesta trvala cca 2,5 hoďky, nehnali sme to, pretože maďarskí vodiči (hlavne na diaľnici) sú nevyspitateľní. Topka bola, keď sme išli v ľavom pruhu 90 a vedľa v pravom nás tatrovka predbiehala :D Áut bolo asi tak ako v Ba na obchvate v piatok o 16:00. Dorazili sme do Budapešti a ešte dobrú pol hodinu nám trvalo, kým sme sa dovliekli do hotela.
Hotel sa volal Aquincum, nachádzal sa hneď pri Dunaji, 150m od vlakovej a autobusovej stanice, čo nám veľmi vyhovovalo, keď sme chceli ísť do mesta. Ubytovali sme sa, zo 4. poschodia sme mali celkom pekný výhľad, vybalili sa a išli sme sa dohodnúť čo kedy kam ako...
Odporúčam aplikáciu Trip Advisor, v ktorej si viete nájsť hotely, reštaurácie, pamiatky v meste, ktoré si zadáte. Viete si zadať cenové rozmedzie, zobrazia sa vám recenzie od návštevníkov spolu s fotkami plus vie rýchlo zistiť aktuálnu polohu a vie nájsť najkratšiu cestu do vami zvoleného bodu. V tejto aplikácii som si označila pamiatky, ktoré sme chceli navštíviť, a taktiež aj nejaké reštiky s prijateľnými cenami. Všetko sa mi to potom zobrazilo na mapke a jednoducho sme išli rad za radom aj s vypnutým internetom.
Večer sme sa dohodli, že sa pôjdeme najesť, potom do posilky (ktorá bola súčasťou hotela) a nakoniec deň ukončíme wellnesom.
Pomocou spomínanej apky sme našli 1,7km od nás reštauráciu, do ktorej sme sa hneď pobrali. Prišli sme do reštiky, lenže v tom strese, hlade  som si nevšimla, že sa jedná o reštauráciu typu "zaplať a zjedz koľko vládzeš", na to ma upozornila anglicky hovoriaca čašníčka. (V každej pobočke/reštaurácii/... majú min. 1 osobu, ktorá ovláda cudzí jazyk, teda keď vieš aspoň helou maj nejm is,tak nie si v tejto maďarskej metropole stratený). Večerné prejedanie vyšlo na osobu cca 18e, čo sme hneď zamietli a vybrali sa do 100m nedaľeko vzdialenej reštaurácie. Hrala tam živá "kapela"- trio dedov na husliach, čele a cimbale. Dalo sa sedieť aj vonku, aj vnútri, porcia bola taká obrovská, že kľudne ten gordon blue s hranolkami mohli nazvať misou pre dvoch.Cena v pomere s kvantitou sa nedala porovnať, lebo za 2x gordon plus nápoje sme platili 17e. A polovicu z každej porcie nám museli ešte zabaliť. Potom nasledovalo fitko a spomínané wellnes, ktorého súčasťou boli okrem 3 bazénov a vírivky, rôzne sauny a masáže.
Druhý deň, sme začali raňajkami, ktoré boli od výmyslu sveta... našli ste tam ryžu, kuskus, slaninu, nátierky, milión druhov pečiva, kuchár ktorý vám spravil na počkanie palacinky, lievance a mňa najviac potešil samostatný "kútik", v ktorom ste si mohli nabrať sladké raňajky. Pokiaľ idete na víkend do Budapešti, tak ako my, neodporúčam pohybovať sa autom, aj kvôli dopravnej špičke, zákazom parkovania a pod. V každej trafike kúpite cestovné lístky na MHD. Metru sme sa vyhli a zvolili sme si autobusy, ktoré chodili každú chvíľu a stáli na každom hlavnom bode. Kúpili sme si blok 10 lístkov za cca 11e, ktoré nám obom na polovicu úplne vystačili. V krajnom prípade si viete zavolať taxi, pre ktoré je v B. typická žltá farba a tarifa nie je až taká vysoká. V "starom meste" nájdete pokope väčšinu pamiatok, ktoré sa dajú peši pochodiť.Nebudem ich tu vypisovať, pretože na internete ich je vypísaných habadej. Okolo druhej sme sa vrátili na hotel, kúpili si kebab :D dali poobednú siestu a večer sa vybrali do mesta okuknúť zvyšné pamiatky. Nočná Budapešť je topka, odporúčam,a autobusy jazdia cca do pol noci/ štvrť na jednu. Deň sme zakončili pizou v talianskej reštike v centre mesta za prijateľnú cenu. Cestou sme (miestami) utekali pomedzi pamiatky smerom na autobusovú zastávku, pretože sme sa ešte fotili ako zmyslov zbavení :D
Tretí deň ma na raňajky čakal cheat v podobe- praženica, zelenina, obložený chebík, cereálie so sójovým mliekom, čokoládovou polevou, a aby toho nebolo málo- NAJTOP vanilkový krém, ktorý som si ešte potom išla doložiť. Teraz banujem, že som si do bandasky mohla odliať.
Navštívili sme ešte Tropicarium, ktoré pekne spestrí výlet. Nachádza sa na kraji nákupného centra, v ktorom je Tesco, zmenáreň a milión obchodov, čiže zabijete aj 10 múch jednou ranou a vstupné je cca 8e. Tropicarium sa skladá z časti s rybami, hmyzom, obojživeľníkmi a nájdete aj výbeh s morskými prasiatkami, ktoré si môžete pohladkať :D A na konci sa nachádza veľké akvárko s rajami (ploché ryby s chvostom :D), ktoré si môžete pohladkať. Pokiaľ nemáte frajerku rybárku, tak ako Tomi mňa, tak sa pripravte, že so ženským pohlavím tam budete čakať pol hodinu, kým sa hecne pichnúť do nej prstom, tak ako ja. Potom som ju aj normálne pohladkala... Domov sme sa vracali, teda aspoň ja s rozmočenou rukou a zastavili sme sa ešte na zmrzke v Rusovciach, ktorá bola mňam.
Tí, čo ma majú na ig vedia že som pridala krátke video z výletu

Jablkový mrežovník s pudingom

To je tak keď spíte/ležíte/ fbkujete do 11ej a neviete či si máte dať raňajky alebo obed. Veľa z vás to pozná... Momentálne brigádujem, takže budík mám nastavený tak ako do školy a každá minútka navyše, čo si môžem pospať mi je dobrá najlepšia. Raňajky si pripravujem vždy večer (a áno nezabúdam to zdokumentovať vždy na snepe), tým pádom si môžem pospať ráno o 10/15 min. dlhšie. Predvčerom som si pripravila raňaje na viac dní dopredu, takže som dnes o 11ej vyšla z izby, vytiahla dózu so stuhnutými kakaovými vločkami z chladničky a išla ich (zohriať), dozdobiť + dať na ig. K vločkám som si dala malý banán, arašidové maslo mi manka zjedla, tak som na vrch dala domáci čerešňový džem a aby mi nebolo málo tak aj dva "vankúšiky" zo Zázvoriek (nejaké celozrnné  sušienky plnené zázvorovou náplňou). Tadáá, každodenné raňajky na miliónsty spôsob.
Dnes som mala voľno, žiaden iný program som nemala naplánovaný, tak som sa rozhodla, že idem pécit. Nechcela som znova robiť niečo zdravé, špaldové, vločkové, tak vznikol jablkový mrežovník s pudingom.
Potrebujeme (do okrúhlej misy/plechu/formy) :
- 350 kg múky
- 4 väčšie jablká (nabudúce dám viac a vynechám puding)
- puding
- štipka soli
- vanilínový cukor
-škorica
- 200g smotany/bieleho jogurtu
-150 g masla
Postup:
Múku, soľ, cukor, škoricu, maslo, biely jogurt som zmiešala, vzniklo mi trochu lepivé cesto, keď bude veľmi suché- múkové, tak pridáme trochu vody. Rukami to zmiešame, prikryjeme cesto fóliou a dáme na 2 hod. do chladničky.
Medzitým si spravíme puding, nastrúhame jabĺčka a čakáme :)
Cesto si pol hodiny pred vaľkaním vytiahneme.  Rozdelíme si ho na 1:3. Väčšiu časť dáme na spodok formy (aj po krajoch trochu). Nalejeme puding, na vrch jemne pokladáme nastrúhané jabĺčka a zo zvyšnej časti cesta si narobíme pásiky. Tak aby vyšli na celý povrch koláča, nie ako mne, že na takých 80 percent :D:D. Potom ich striedavo na koláč ukladáme, od stredu ku krajom, aby vznikla mriežka. Dáme piecť na 50 min pri 170 stupňoch. Koláč necháme vychladnúť a dáme ešte trochu stuhnúť do chladničky, nech sa puding a jablká nevylievajú.
Dobrú chuť :)

Výlet na Mohylu M.R. Štefánika (+recept na smoothie)

8.7. ("celkom aktuálne") sme sa rozhodli si spraviť taký menší výletikos.
Kam dnes ? vonku pekné, teplé počasie, u mňa na návšteve sesternica. "Vymysli ty niečo"- neviem či túto správu poslal Tomi viac krát mne, alebo ja nemu. Kej, poďme na Bradlo. Z ničoho nič mi písal, že už ide pre nás. Ja som si akurát olovrant nachystala, dala sa do umývania riadu, nenachystaná. S u p e r. Našťastie som bola ešte z rána namaľovaná, pacla som kraťase, hodila pitie do tašky a išli sme. Nasledovalo typické 5minútové hádanie o tom ako som nebola pripravená, o tom ako sa Tomi neohlásil a blabla. Cesta nám trvala približne hodinu, len nie veľmi po vôly  žalúdku mi bola cesta. Dlhá barjak točivá, ťahavá, stúpavá, klesavá. Priznávam, že ani mne by sa nechcelo stavať diaľnicu Studienka- Myjava :D. Takže ma neboleli len uši keď nám zahralo Praha žije, ale aj žalúdok. Spoznala som zase zopár nových dedín na Slovensku. Podaktoré tvorili len 4 domy, ale tak meh. Stručne som skonštatovala, že tu by som nechcela bývať a ďalej som sledovala okolitú prírodu. Dorazili sme do Brezovej pod Bradlom, šofér hneď vedel kam má ísť a vo mne zvedavosť len stúpala, tak ako aj auto, keďže sme išli do kopca. (Prirovnanie za 10b, nie nadarmo som mala z maturity zo sloviny 1ku). Vyšli sme hore, kde na nás čakalo prázdne parkovisko a búdka, kde sa platilo (?). "Dobrý deň, prosím vás platí sa tu nejaký poplatok alebo tak ?" spýtala som sa ako 15 ročná pri vstupovaní do búdky :D. Že vraj pri zakúpení nejakého suveníru nemusíme platiť parkovné. Omg to je aké dobré, pomyslela som si a začala som vyberať magnetku. Za kus potlačeného plátku, ktorý sa bude na mňa pozerať z dverí chladničky, keď si pôjdem pre jedlo som dala 4e. :D Úha aké viedenské ceny, ale tak no obetovala som jeden vstup do fitka (resp. také obedové menu :D) a máme pamiatku. Vyšli sme pešo na mohylu, pozreli sa a zistili že čo teraz ? :DD Sadli sme si teda, ja ako zvyčajne som vytiahla jedlo, odfotili výhľad, oddychovali sme a silno polemizovali o tom ako asi mohla prebiehať výstavba :D. Po necelej pol hoďke sme sa zdvihli, odfujazdili a zamierili do pocestnej reštiky. Čašník bol z nás mierne zmätený a asi si myslel, že sme inšpekcia, keď si zrazu dal aj menovku :D, neskôr sa asi 3x pýtal či k mäsu aj ryžu a neviem čo si tam ešte habkal a nečudujem sa mu ani, a hlavne keď mu sesternica odpovedala, že si dá veľkú kolu lebo neplatí a hodila gangsta gesto s rukami. Jedlo bolo fajn, cena bola fajn, sry nemôžem dať recenziu lebo názov podniku si nepamätám (ani na mape to neni :D). Cesta späť mi celkom rýchlo ubehla, po ceste sme stretli aj líšku na ceste v zákrute a ako sme prešli zákrutu tak sa tade hnalo nákladné auto, takže líška už asi nie je viac líškou (pardon). Výlet bol pohode ale asi by som tam už druhý krát neišla, prepáč Rasťo Štefánik.
A teraz ten extra ťažký recept na ktorý potrebujete chia semienka, bio bôby za 1000e, vegánske korenie a neviem aké ingrediencie. Banán, broskyňu a mlieko :D V podstate je jedno čo si tam nahádžete, ja si smoothie nezvyknem robiť, ale včera sme išli do Borov do kina a Tomáš ma nahovoril na cheat, takže mekáč, dvojité hranolky, litrová kola, kýbel pukancov, ktorý zostal plný, lebo v polke filmu (Očista) som sa nevedela nadýchnuť, taká som bola full. Kýbel pukancov sa bral domov, mám ho na stole v izbe keby si niekto prosí. 20 minút pred zatváraním brán Kauflandu, som sa rozhodla, že už keď cheat tak poriadny. Včera by som v rýchlochôdzi porazila aj šprintérov a asi aj 4G net, lebo v tom Kauflande som bola ani nie lúsknutím prstov. Mafiny som pevne stískala, oreo milka tyčinku tiež a monte snack som musela odložiť lebo som mala len gastráč a okrem toho som brala aj iné potraviny. Svoje nočné posadnutie som neazabudla zaznamenať na Snapchate. 3. mafinu som v posteli ešte nasilu tlačila do seba a pri pohľade na 4. som už mala na mále a rozmýšľala, že to pôjdem dať von zo seba. Spláchla som to s kakaom, mamina ma prevalila na druhý bok a išla spať. No a vrátim sa späť k výrobe smoothie. Ráno som sa zobudila s nepríjemným pocitom a s výčitkami svedomia som si išla urobiť niečo zdravé. Takže "co dúm dal" bolo nejaké ovocie a ryžové (sójové) mlieko, ktoré ma zasýtilo a dnes budem jesť asi ako africké dieťa lebo včerajší príjem jedla bol taký, že na to ani prirovnanie nemám.

Výlet na Liptov

21.-23.7. sme si s Tomim spravili výlet na Liptov. Presnejšie povedané, išli sme na dve noci do "hotela" Grand Castle v Liptovskom Hrádku (10km od Liptovského Mikuláša). Grand Castle som navštívila pár rokov dozadu a najviac som si uletela na tom že bývam v zrúcanine, pretože kaštiel (? asi) je pristavený k zrúcanému hradu, čo mu dodáva super atmosféru. Hlavne v letných dňoch- ktoré sme vymákli a počasie nám hralo do karát. Vyrazili sme okolo tretej, pretože Tomi bol po nočnej a čo som si myslela, že sa vyspí, tak namiesto toho aby spal, tak išiel umývať káru. Muži sa nezaprú. Pacli sme to po diaľnici smer -Žilina. Okrem časopisu som v rukách mala jedlo (ako inak). Striedavo som sledovala okolitú prírodu, pribúdajúce kopce, okoloidúcich šoférov (ako nie chlapov :D ale celkovo ľudí) a informačné tabule o tom ako sa pomaly približujeme k cieľu. Počas tejto cesty sa definitívne potvrdilo to, že mňa si brať ako navigáciu sa N E O P L A T Í a neodporúča.
"Zlato máš cestu kuknutú ?",
" Ale áno, šak tam sú tabule...", znela moja (sebavedomá) odpoveď.
Sebavedomie pomaly veľmi rýchlo kleslo, keď v Liptovskom M. pribudli 3 prúdy cesty a vymizli navigačné tabule. Šofér (nie prvý krát) pohotovostne reagoval, pustil svoju navigáciu a šicko bolo na porádku. V LM sme našli "nákupnú oblasť", kde bolo tesko, obchody a reštika ktorú sme okupovali najbližšie tri dni. Nechápem prečo sme sa tam neubytovali, keď sme u nich boli 24/7 a ochutnali takmer všetky jedlá. Ako prvé si Tomi dal pizu a ja kuracie soté s grilovanou zeleninou a ryžou- soté cháp ako 6 kúsinkov mäsa a tona hríbov. Bolo osem hodín večer a už mi volala aj recepčná, či teda prídeme :D jasné ano ano ešte sme sa zdržali, ale ideme. Do pol hoďky sme boli v L. Hrádku, mihnutím oka sme sa ubytovali a začali sa vybalovať.
Na druhý deň, nás čakala praženica, pečivo, syr a párok s kečupom na raňajky. Po ceste na izbu sme sa rozhodli, že si pôjdeme zacvičiť do LM, lebo go hard or stay doma. 15 minút sme sa vozili po LM, že čo majú nové, ako to u nich vyzerá :D Najväčší objavovatelia z Malaciek. Potom som našla celkom dobré fitko (asi najlepšie v LM). Cena fajn, stroje fajn, málo ľudí. Jediná jedna nevýhoda- neodporúčam tam cvičiť nohy, lebo fitko je na 3. poschodí a nie nemá výťah. Pekne sme si odcvičili a išli sa najesť do "našej" reštiky. Už ani neviem, čo sme si dali. Na večeru sme sa opäť tam vrátili (odporúčam cestoviny so syrovou omáčkou a kuracím mäsom) a deň sme ukončili vo wellnesse. Počvachtali sme sa v bazéne, navštívili vírivku, v ktorej ale voda pripomínala vodu, ktorú si zabudnete rok v aute. Nevadí no.
Posledné ráno sme si privstali, raňajkovali vonku a spoločnosť nám prišiel robiť psík s miskou v ústach :D. "Jéééj psíček, aký pekný, na tu máš" okrem rožka, párku dostal od nás aj syr. Pravou rukou sme si naberali vidličkami jedlo a ľavou hladkali peZa. Poprechádzali sa po areáli, pohrali sa so psom, porobili fotky a vypravili sme sa het. Poďakovali za pekný, (ale krátky) pobyt a išli zase cvičiť :D Mali sme nachystané veci tak, že sme sa v posilke osprchovali, dali do čistých vecí a išli (dúfam, že nie) posledný krát do reštiky. Pred tým sme ale umyli auto, pretože mušiek na diaľnici bolo neúrekom a auto nemalo bielu ale žlto-hnedú farbu. A taká sa nám nepáči moc. Po ceste nás čakala zastávka v Čadci u Tomiho bratranca, ktorému sa pár mesiacov dozadu narodil syn. Tak sme si spravili rodinnú návštevu, ochutnali jednohubky, studené poháre s ovocím,... takéto návštevy môžem :D. Ani nevieme ako a z krátkej návštevy bola zrazu dvojhodinová. Museli sme sa pomaly zberať a hlavne čurať a tankovať, pretože sme vypili hektolitre vody a prejazdili všetok LPG v LM. (srandujem, Tomi nemá auto na plyn :D). Nene hen tá neni pekná, ani tá benzinka sa mi nepáči, uhm to je len odpočívadlo- takto znelo naše frflanie po ceste, keď zrazu  kontrolná ručička ukazovala stav nádrže tak, že ani neukazovala, lebo sme podľa mňa išli asi na plachty. S poslednými mililitrami benzínu sme objavili Slovnaftku. Ako starí gurmáni a cvičenci sme si dali párok v rožku, kúpili vodu a pokračovali domov. A tak dále :)