Všetci poznáme konce šk. roka... výlety, odovzdávanie učebníc, súťaže a tak dále. Aj tento rok som absolvovala výlet na Oravu, ktorý bol povinný :D lebo to bol "kurz ochrany zdravia v prírode" (ale to je nadlho vysvetľovať). Tí ktorí nemohli ísť, tak mali spešl rozvrh v škole, ale ten som nemala možnosť odskúšať, lebo som išla šlapať na hory za 100e, ako to nemenovaný spolužiak Aďo skonštatoval.
Streda 5:50 budík, aby som si mohla ukuchtiť ovsenú kašu, ktorá mi už pomaly z uší tečie, zbalila som posledné veci a odšuchtala sa na dané miesto, kde nás čakal autobus. Odišli sme cca 7:15 a sedačky v buse boli tak nahusto že na to nemám ani pomenovanie. Ledva sa mi nohy zmestili do tej medzere, 5 hodín cesty som zvládla a v cieli som vystúpila s vykrútenými nohami a skoliózou. Prvé dve hodiny cesty som si pripadala ako v Miami Beach Clube, pretože jeden tretiak mal v záľube "drop d bít, pppp put jor hendz ap in di air" a to púštal cez malý reprák.
Ako prvé nás čakala návšteva Oravského zámku. Všetkých najviac zaujímalo lešenie na hrade (rekonštruovali ho), než všetko ostatné :D. Nasledoval obed v reštike a rafty. Nepredstavujte si pod slovom "rafty"- veľké nafukovacie člny, zjazdy na vlnách, špliechajúca voda... ako ja. Nasadli sme do takých menších nafukovačiek :D s "inštruktorom", ktorý vlastne robil kormidelníka, 6 ľudí veslovalo a išli sme po riečke, ktorá bola hlboká 50cm. Niekedy aj 5cm, preto museli všetci vyskočiť (samozrejme okrem mňa) a museli čln nadvihnúť, niesť a čakať kedy voda bude dostatočne hlboká. Po hodine nás to už nebavilo, to sme aj doveslovali do Dolného Kubína a vtedy ľudia na brehoch nechápali. S prilbami na hlavách sme boli ako zemáky, všetci utopení vo vestách a veslovali sme ako o dušu pomedzi činžiaky :D. Borec na konec- nikto sa nechcel pýtať okoloidúcich koľko ešte, tak som musela na uja zakričať kde je tu hotel Kopačka (cieľ) :D:D Že "ešte tam", no dobre teda. Po zákrute bola nejaká reštika nad riekou a na jej balkóne sa opierali dvaja neznámi. "Prosím vás Kopačka je kde", "ešte 8 kilometrov", nasledovali neopísateľné výrazy a neskoršie zistenie, že tí neznámi sú majiteľmi raftov a čakajú na nás :D. Skončili sme prví (lebo som bola na palube ja, ako inak) a nasledovala večera. Odviezli nás do vedľajšej dediny, kde sme mali penzión a išli spať :D
Štvrtok- Návšteva skanzenu, znechutená sprievodkyňa (z nás) a 5 hodinová túra na Roháčske plesá. Polovica ľudí išla len do polovice (preto sa volajú polovica :D
pokus o vtip). S Lenkou sme sa hecli a absolvovali celý výstup aj zostup. Priznám sa, že keby mi ukážu koľko pôjdem a kam pôjdem tak zostávam v škole :D. Ale túra stála za to a hlavne obedový balíček- rezeň v chlebe. Pomerne rýchlo sme to obehli a čakali ale hodinu na zvyšok. Po príchode sme išli do Aquaparku, kde sme "regenerovali svaly". Po čvachtaní nasledovala "party hard" v nejakom klube a návrat o pol 2ej v noci.
Piatok- 5 hodín spánku mi bohate stačilo (irónia), jogurt, praženicu a džemový chleba som do seba nahádzala (cháp to ako objemovku) a išli sme na alebo do Jánošíkových dier :D Proste túra, lozenie po rebríkoch pomedzi vodopády a tak. Poprchalo, ale menšina žiakov išla a samozrejme ja tiež. Na pár krkolomných úsekov sme to zvládli, ale ten posledný sa stal osudový pre pár ľudí. Tým osudový, že mali čierne gate od blata, lebo sme museli schádzať po strmom a šmykľavom svahu. Karma neúčinkovala, lebo aj napriek škodoradostnému uškŕňaniu na nešťastí iných, som nespadla :D. Pohľad na prikrčených spolužiakov mávajúcich rukami mi pripomenulo horor "Hory majú oči". Nasledoval posledný obed v podobe rizota a odchod domov.
Výlet bol fajn, až na tie sedačky v buse.