Piatok večer silná gym motivácia- príprava výdatných raňajok vo forme lievancov s ovocím a sťahovania pesničiek (ktoré sa nestiahli). Sobota ráno 7:30 budíček, šak čo budem a chystanie sa do posilky. Nešťastníkov, ktorých bombardujem snepmy som opäť zasypala bezvýznamnými fotkami tenisiek a išla som. Dvojhodinový maratón zdvíhania ťažkých želiez som poctivo (dobrovoľne) absolvovala. Samozrejme, že fén v babskej šatni ani po pol roku nefungoval (alebo som blondína), takže som si sadla na kresielko :D(nech mi usušia vlasy), jedla banán a pozorovala 50tnika. 50tnika, ktorý akoby prišiel zo spartakiády, lebo biele cvičky a modré trenky sa nedali prehliadnuť aj keby ste slepý. Ja som pozorovala neho a on dve mladice na bežiacom páse, ktoré boli priamo pred ním :D. Sama pre seba som sa znechutila a išla aj s mokrou hlavou domov. Domov som prišla ako po 12 hodinovke z volkswagenu, najedla sa a išla si ľahnúť. Po hodinovom šlofíku som si išla nachystať jedlo na opekačku. Firstly som sa stretla so Števom, potom s Klaudišou a išli sme smerom k nášmu cieľu. Pol hodinu sme si odšlapali ku Kluadišinmu domu. Tá sa zatiaľ prezliekala a my so Števom sme sa smiali na čiernych vtipoch o Ivetke a o židoch. Po 15 minútach sme so slzami v očiach spoločne skonštatovali, že stačí :D. Klaudia sa vymotala asi tak po dvoch dňoch z domu a išli sme. Neviem ako by som lokalizovala naše "útočisko", ale tak bolo to kúsok za mestom (Klaudia býva na kraji), bolo to také pole/les/čistinka/háj/trávnatá plocha... Založili sme oheň, narúbali drevo (:D:D:D) a čakali na zvyšok výpravy. Do hodinky prišla Lenka s Marekom a nastal prvý chod- kto si čo priniesol. Najdiskutovanejšou témou počas držania palíc nad ohňom bol môj sójový špekačik a Klaudišin sójový párok :D. Už si ani nepamätám tie narážky, ale boli vtipné :D. Druhou najdiskutovanejšou témou bola vodka s kávovou príchuťou, ktorá bola po záruke. Potom prišiel aj ostatok a tak no. Nasledoval druhý chod- znova to isté. Posledným článkom bol Martin, ktorý keď prišiel, tak prišiel hodinu pred odchodom a rozbalil to s domácou neviem čím, ktorá bola ešte zo svadby Števových rodičov. Martínek sa trochu lízol a po ceste späť ževraj "nefajčí ani nepáli", no ok Martin, veď "i mistr tesař se utne" ako to dnes skonštatovala Lenka :D.Na druhý deň som samozrejme bola unavená, oblečenie som mala poctivo vyčmudené ale čo už. Celú nedeľu som unavene chodila po byte a nevedela čo od dobroty. Namiesto učenia som si išla urobiť poriadok. Ani neviem ako ma takú prispatú napadlo zúžitkovať starú krabičku od čaju, ako krabičku na rúže. (Postup pochopíte aj z obrázkov).
