FINÁLE SLOVENSKÉHO FREESTYLE BMX POHÁRA ŠURANY

30.8. sa uskutočnilo posledné kolo v "skákaní na bicykloch" (ako to moja mama volá), v ktorom sa rozhodlo o majstroch. Bmx/mtb akcia podporovaná a organizovaná SAF, Black Flys, Junkride, Bmx Shop, Meatfly, S3life Crew, CROPP,...  v Šuranoch uzatvorila letné prázdniny. Jazdilo sa v bazéne a skákalo sa vedľa na dirtoch (ako inak). Ako to na takýchto akciách chodí, tak sa opäť stretli staré tváre, ale samozrejme pribudli aj nové mladšie, ktoré vzhliadajú už k tým skúsenejším... Počasie zo začiatku prialo, ale neskôr prišiel dážď, takže finále ani poriadne nebolo. Hundrajúc sme sa išli vybaliť na miestny "hotel", pretože sa ani nejazdilo. Večer sa ukončil afterkou na tona bíč, kde "spieval" Separ alebo aký slovenský nádejný reper. Účasť na takejto party hard sme odmietli, a dobre sme urobili lebo ľudia čo boli, tak hovorili že tam boli samí opálenejší ľudia a nejakí dídžeji čo mixujú hudbu v movie makeri. Chalani si teda spravili vlastnú afterku na ubytovni, kde si urobili 5. kolo v bmx freestyle na 1m širokej chodbe, (ďalšie komentáre nepotrebuje...). Druhý deň pokračoval v hale, kde to jazdci až tak nehrotili- kvôli opici :D... Počas oboch dní sa grilovali klobásky, čo sa mi veľmi páči (:DD) lebo to navodzuje rodinnú atmosféru a cítim sa príjemne.

Grape 14

1253. ktorá si píše na blog (foto)report o Grape. Skôr priebeh, dojmy a zážitky,.. Nevadí, aj ja chcem mať swag. Dva dni pred 15. augustom, som už samozrejme bola zbalená a večer sa mi ťažšie zaspávalo keďže som sa tešila asi tak, ako školák na prázdniny. Keď som sa dočkala dňa Dé, tak som hneď išla smer sprcha, batikované (hendmejd) tričko som hodila na seba, a nasledovalo pol hodinové štelovanie kvetinovej čelenky :D. Tí čo boli, tak vedia že dresscode bol- kvety, hippe,...
Išli sme spolu s ďalšími 4201588747524 ľuďmi z Ba zo stanice. Osudová chyba bola, že sme si nekúpili miestenky do vlaku. Vlak prichádzal a asi 4 min. zastavoval, a behom toho času sme sa modlili nech vlak zastaví tak, že dvere budú rovno pred nami. Neviem kto vypočul našu modlitbu, ale podstatné je, že ju vypočul. Horlivo sme vbehli do prázdneho kupéčka a obsadili (traja) všetkých 6 miest. Sedelo sa nám veľmi dobre ale len 10 minút, pokým neprišli 3 ľudia so slovami "my tu máme miestenky". Ok, posunuli sme sa... Potom sa nám sedelo už len dobre, a už len 3 minúty, lebo prišli zvyšní traja s miestenkami. S trápnym pocitom sme sa vyšuchtali na skoro plnú chodbu, a sadli si na spacáky ako zvyšných neviem koľko ľudí. Našťastie cesta do Piešťan trvala necelú hodinu. Po 5min. ceste autobusom na letisko, sme ešte museli dobrých 10min šlapať ku vstupu do areálu. Výmena lístku za náramok a mapku prebehla pomerne rýchlo, a už sme kráčali a hľadali miesto, mega miesto pre náš 10 miestny stan :D hlavne že sme boli dokopy 4... Nakoniec sme našli nejaké to miesto, a nasledovala krutá pol hodina a vo vzduchu zostala visieť otázka "ako sa to má stavať ?" :D.

 3 normálne stany a.k.a. náš jeden, v ktorom by sme mohli predávať pečienky, sme postavili ani nevieme akým zázrakom. Samozrejme že sa našli nadšenci nášho stanu pre polovicu návštevníkov grejpu, ktorý ho nezabudli okomentovať...." doňho si možem aj auto zaparkovať...ježiš to čo tu vyrástlo...". Po vybalení vecí sme išli omrknúť areál, atrakcie, stánky... Nechýbal streetball, na ktorom sa hralo 24 hodín denne. Či ste išli okolo o pol noci, alebo o 4ej ráno, stále padali koše. Rôzne menšie atrakcie, šach, kalčeto (stolný futbal), vodná, pin-pongové stoly (neviem ako sa to píše :D), súťaže v Party village, ktorá bola prístupná aj spolu s Kozel dvorom pre ľudí +18 :D smola. Stánky s pitivom a občerstvením boli vždy plné, a našli sa aj stánky s vege jedlom. Urban market vytváral príjemnú atmosféru a poskytoval pekný pohľad na vešiaky s rôznymi vecami- tričká, tašky, čelenky... Pekný pohľad bol aj na ľudové ceny tovaru, a samozrejme aj bongo shopu :D. Po dlhom rozhodovaní som si vybrala eco kefku za pjet evro.

modrá je dobrá.

šachový turnaj v plnom prúde.

Raňajky trochu nedomysleli, a keďže sme už nemali jedlo, do mesta sa nám šlapať nechcelo, a jediný stánok, ktorý ponúkal niečo teplé, bol ázijský stánok, tak nám nezostávalo nič iné, len si dať (extra slanú) polievku so sójovými bôbmi za 1,5e. Celkom spoko cena, ale hlavne že sme dali niečo teplé do žalúdka, spolu aj s pizzou, ktorú sme si objednali na dovoz :D. Pár ľudí kukalo na nás ako na zjavenie keď sme išli s pol metrovou krabicou pomedzi stany. Top bolo keď sme si objednali pol metrovú pizu, ale pol metrová bola len krabica (y). Aj tak nám zostali dva trojuholníky, ktoré sme ponúkli susedom, ktorí boli najlepší v tom, že mali stan pre dve osoby, boli asi 3 a vždy večer si tam priniesli ženy a boli 15 :D.  Dvaja týpkovia sa našli, ktorý keď nás zbadali ako tlačíme (asi najobľúbenejšiu vec na svete), tak pribehli ako by bol koniec sveta a my sme mali jediné jedlo. Vypýtali si číslo na pizerku a vyparili sa :D. 

4 stejdže, jeden hlavný, hudba nonstop hrala, čiže spánok 1 bod z 10. Sprchy dosť na úrovni, pomaly lepšie jak u mňa doma, teplá voda, ani som dlho nečakala v rade. Selfie zrkadlo, ktoré asi bolo najväčšou atrakciou a každý kto tam bol, tak sa v ňom minimálne upravil. WCka prvý deň bodovali- hlavne splachovacie, ktoré boli nemálo navoňané, no už druhý deň boli očúrané, o******, nenavoňané :D. Stohy slamy, ktoré boli skoro vždy obsadené, a ktoré vždy vytvorili skarifikáciu kože v podobe otlačkov (keď ste mali kraťase). Najväčšiu radosť mi asi urobili tety z O2 týmu, ktoré chodili s vedierkom modrej vody. Boli v ňom 3 rôznofarebné kocky a podľa toho akú ste si vybrali tak ste mohli vyhrať vodotesný obal na telefón, bublifuk a tretie neviem čo bolo :D. Vybrala som si obal (lebo som šikovná) a bublifuk. Za odmenu som mala 3 dni modrú ruku ako šmolko a raz, keď som vyšla z vécka, tak ma zastavila baba s vydeseným výrazom na tvári so slovami "preboha to čo sa ti stalo s rukou, vyzerá to strašne" :D. Grejp sa celkom vydaril, nesťažujem si, určite idem ja na budúci rok, len keby nie som taká unavená :D O kapelách a dídžejoch sa mi nechce písať, to sa dá bárs kde prečítať. Počasie tiež vyšlo, okrem 5 minútového dažďa a dosť chladných (až 2) nociach. 

Toľko hipsterov, hotpants, lenoniek, kytíc na hlavách až mi to niekedy liezlo krkom :D.

Bmx4all vol. III (Galanta)

Rozhodla som sa napísať extra "dlhý" report z 5 minútovej návštevy 3. ročníka bmx akcie v Galante. Akcia resp. udalosť začala už v skorých ranných hodinách (o 10:00), kedy som sa ešte prevalovala v posteli. Prebiehalo to klasicky, ako na každej takejto udalosti,- rozjazdy, nejaké exhibície, finále, vyhodnotenie,... Prišla som cca o 4ej, ľudí na placi nebolo až tak veľa, za to pár metrov od miesta diania boli trhy, kolotoče a iné miestne zábavy. V pozadí hrali čierne repy, ktoré prekrikovali kolotočárske pjesenky. Ľuďmi sa to tam hemžilo, slnko pieklo jak divé, čiže 2 hodinky strávené na námestí v Galante mi úplne stačili. Fotiť som ani nefotila, jedine Alexa (keď mi dal nejaké tie dve tri flatland sérky, vip len pre mňa :D). Atmosféra bola lepšia asi na tých trhoch, neviem či to bolo tým, že už nejazdilo veľa ludí, alebo boli všetci unavení, alebo bolo mega teplo, alebo... A tak :D "Report" dlhý, ako moja návšteva.

 Alexove hard piruety.

Objavy, aneb (beznádejné) blogerky everywhere

Už dlhšiu dobu sa mi stáva, že keď si idem pozrieť hoci aký profil dievčaťa na insta, tak má v popise "blablablbla".blogspot. Voľakedy som si zvykla tie blogy prebehnúť očami, a neľutujem, že som ich nezostala čítať dlhšie ako 2 minúty. (Nehovorím že môj blog je najtop, ale aspoň ho všade nezdielam). Milujem opakujúce sa príspevky o drsných recenziách, v ktorých vám 14ky odporúčajú maminkin prípravok (na vrásky) na 99%. OOTD- autfit of d dej, crop top z há and emka, hotpants od babky, huf ponožky v air maxoch... a potom že je iná doba. VSCO efekty použité na fotkách, kde je káva vedla laptopu od applu za 2000e, časopis vogue (ktorý ani nečítajú)... a potom že nesúď knihu podľa obalu.
... Sem tam sa nájde časť dňa, keď neviem čo od dobroty, a vymýšľam čo si začnem. Nejaký ten photoshooting je už zorganizovaný, len ho treba zrealizovať, premyslieť si, a rozhodnúť sa či budem 20 alebo 25 minút behať.
.... Keď sa nájdu nejaké tie (ne)potrebné drobáky, tak sa samozrejme hneď musia otrieskať. A aby som nebola aj ja suchá a nezaostávala som za mojimi rovesníčkami, tak aj ja sem pridám recenziu (y) na prípravok (ktorý vám nepomôže) ale budem vám ho odporúčať aby som splnila efekt príspevku.

..teraz trochu serióznejšie. Typ na olovrant- melón a čerstvá šťava z odšťavených mrkiev a jabĺk.

Počas mojich potuliek po obchode, som konečne natrafila na niečo, čo už za "velkou vodou" už dávno ponúkajú.. Vege mäsko :D z Kauflandu za 2evrá. Čo som si všimla, tak tam už dávnejšie mali regál (v oddelení syrov a takých blbostí) so sójovými produktami a nedávno tam pribudli ďalšie a lepšie.

...pochválim sa aj objavom v dmke (drogéria),- nemôžem si pomôcť ale milujem výrobky od balea :D neviem či je to (prístupnou) cenou, alebo kvalitou (občas).. No a objavila som tam (už objavený) sprchový šampón alebo čo to je (za 1e :D). Mali ich tam asi aj tucet, čiže som tam 15minút otvárala, čuchala a zatvárala balenia. Top to vonia, ale mám pocit že krátko,takže.. (ten menší cestovný šampón si nevšímajte, to je na grape :D)

3 mesiace ("blogovacej") nečinnosti

3.8., ....až teraz som sa dokopala napísať nejaký ten príspevok. Z časti aj preto, lebo sa mi nechce ísť cvičiť, nechce sa mi ísť von (lebo je teplo), upratanú izbu už mám a btw. obed ešte nie je hotový. Hlavné je že výhovorky boli, sú, aj budú. Rozmýšľam ako by som začala, ale jediné čo ma napadá je, že tie (zanedbané) 3 mesiace zosumarizujem, postnem k tomu nejaké fotky a neskôr sa budem vytešovať z toho aká som (ne)šikovná.
 Začnem asi koncom školského roka, ktorý si vlastne ani nepamätám (y),teda iba matne si spomínam, že som mala dlhú modrú sukňu s bledým topom (nad mojim bravčovým pupkom :D). Papier na ktorom prevažovala slovo "chválitebný" som dostala ako posledná, keďže mi priezvisko začína na T a nikto iný po mne už nenasleduje. S mierne falošným úsmevom na tvári som pozorovala učiteľku ako si privoniava ku kytici, ktorú odo mňa dostala a nečinne som počúvala jej slová "mmm tá je krásna". Úprimnosť a nedočkavosť ohľadom začiatku (triednej) dovolenky 4ewer. Nevadí. Skončili sme na počudovanie skôr, takže sme to išli hneď so Saškou a Lenkou zapichnúť do (ešte nie plnej) kaviarne. Ako inak "kafe laté", nejaké tie ohováračky, vtipy a nakoniec lúčenie. Čo potom nasledovalo si veľmi nepamätám...
Prvý mesiac prázdnin som potila krv v robote, ale nevadilo mi to, aspoň som si mohla čo to kúpiť :D (ženská logika). Ale o tom potom... Ku koncu júla sme boli (čiastočne) donútení (ja a môj bratranec) ísť na dve noci k babke a dedovi na dedinu na Záhorí. Po dvoch rokoch sľubovania že prídeme, by sa aj patrilo prísť.  Nie s veľkým nadšením som sa tam balila, ale nakoniec z toho vyšiel celkom podarený pobyt. Babka vyvárala, asi tak ako každá babka, s dedom som polievala záhradu- bola to adrenalínová činnosť, z ktorej som bola dosť natešená, asi preto lebo záhradu nepolievam 365 dní v roku (teda keď nerátam moje 3 kaktusy, ktoré mi aj tak zvädli ). Večer sme s dedom išli na bicykloch prebehnúť psa, takže ďalší zážitok, ktorý zažijem len u bábi a déda. Čo bolo asi nie veľmi príjemné (pre mňa už od malička), bolo zaspávanie :D. Tma, veľké skrine, výhľad na chodbu,... Prvý deň sme si vymysleli, že ideme batikovať tričká. Tričká sa podarili (aspoň tie moje :D), menší bratranec ešte nemal také skillz, takže sa skoro rozplakal že moje výtvory sú krajšie. P.s.: asi dám do ďalšieho príspevku návod (lebo na internete ich je 2138781436396734). First day sme ukončili hardkorovou 20 minutovou jazdou na komunistickom šlapátku. Nebyť umelohmotnej kytice na stole, tak sa druhý deň nudíme asi. Hecla som sa do vyrábania kvetinovej čelenky, keďže som z nich úplne unesená :D. Na moju náročnosť a nešikovnosť s drobnými vecami sa celkom asi podarila. A za to ďakujem dedkovcom, ktorí majú veci od výmyslu sveta, takže mi poskytli materiál na výrobu.

(Potrebujete gumičku, alebo čelenku bez ozdôb, umelé kvety, ihlu niť, alebo lepidlo)

 

Tričko, ktoré sa mi na počudovanie páči :D

Návštevu/ spoznávací pobyt hodnotím 8bodmi z 10:D

Neskôr som sa zúčastnila ďalšieho spoznávacieho pobytu, ale na lodi, a na týždeň, a s rodičmi a krstnými. Našťastie nič také ako morská choroba nebola, žiadne grcanie :D ... 

 Lóďa

 Chill keď sme kotvili (neodfoť si nohy ako každá 14ka na instagrame :D)

Dovolenku v Chorvátsku hodnotím 9 bodmi z 10 :D

A koniec júla som slávnostne uzavrela kúpením lístka na Grape festival :) a to hodnotím 12 bodmi z 10 :D (nejdú mi otočiť -.-)

Kokosový okej (recenzia, návod)

Rozhodla som sa kúpiť si kokosový olej, hlavne aj zo zúfalostva, pretože nie som veľmi nadšená z mojich vlasov. Nemám peniaze na rôzne prípravky z drogérií, preto som hľadala na nete rôzne "domáce rady", a natrafila som na tento olej. Čítala som na rôznych fórach príspevky k tomuto "zázraku", ale nedočítala som sa, či s tým boli ľudia spokojný. Preto som sa rozhodla že som hodím príspevok ohľadom kokosového oleja.

Takže dá sa kúpiť aj v drogérii, v DMke, za 2,99€ 100ml. Je taký tuhý (nie tekutý), a celkom mastný. Majú aj vačšie balenie za 8€ sa mi zdá. 

Ak ste hľadali nejaké tie informácie o tomto produkte, tak ste sa určite dočítali, že má široké spektrum použitia. Dá sa použiť ako balzam na pery, ako krém, do jedla, ako maska na vlasy,- ktorú som vyskúšala a hodím sem krátky návod,

1. olej si natopte v mikrovlnke (lyžicou naberte dostatočný kus a dajte do misky)

2. vlasy si navlhčite trochu

3. roztopený olej si vmasírujte do pokožky hlavy a aj do vlasov

4. dajte si sáčik na hlavu :D (urobte taký zábal ako keby) a plus ešte uterák (turban :D)

Najlepšie je to nechať pôsobiť cez noc,teda čo najdlhšie.

5. ráno si privstante skôr ak potom niekam idete a PORIADNE si umyte vlasy šampónom, aj 2x, nech vám olej nezostane na vlasoch, potom budete chodiť s mastnou hlavou :D

A hotovo :D ja osobne som spokojná s "maskou" na vlasy, vlasy som nemala potom také suché, celkom pekne voňali, ale boli ako keby také bez objemu. Ale odporúčam vyskúšať.

Šurany Pool Jam 10.5.

"Čau Tanča, pôjdeš 10eho do Šuran ?" Takúto pozvánku som dostala na bmx/skate/mtb súťaž, a okrem nej samozrejme aj takú v elektronickej podobe na FB. Samozrejme že som potvrdila účasť na otváraní nového areálu pre nadšencov bmx,.. Výprava sa začala už v piatok, aj keď iba prípravou rožkov, pitia a dohadovania sa ohľadom vlakov. Rody veľký plánovač, nakázal byť na stanici 6:45, pretože vlak ide UŽ 7:04 a nestihneme si kúpiť lístky. No ok teda, budík som si dala na 5:45, podotýkam že na sobotu. Na stanicu som polorozospatá prišla 6:47 a hneď som išla volať Rodymu kde sa šuchce. Namiesto "ahoj" zaznelo v telefóne "čau Tanča, zaspal som, ponáhľam sa ale neviem či to stihnem" :D. Kúsok na to prišiel Aďo a smiali sme sa na Rodym, ako silno plánoval skorý príchod a sám mešká. Nakoniec to všetko v pohode stihol a už sme aj nastupovali do vlaku. V Plaveckom Štvrtku si k nám prisadli potmavšie 60ničky s plnými taškami kvetov :D Jedna mala fúzy ako môj tatko a druhá air maxi, takže o zábavu sme mali postarané už hneď z rána. V Ba sme prestúpili na vlak do Šurian, doplnili sme kupé a vydýchli sme si, že sme chytili aspoň nejaké miesto na sedenie. Po pár minútach cesty som už vytiahla jeden zo 4 rožkov a natlačila ho do seba. Ani neviem, ale tá hodinka cesty mi ubehla veľmi rýchlo, neviem či to bolo mikro spánkami alebo pozorovaním okolia a spolu sediaceho. Z vlaku v Šuranoch nevystupovala iba naša nádejná zostava, ale aj ostatní pro jazdci :D. "Cesta na bicykli trvá 10min a pešo 20, takže si sadni na ríditká", takto znel rozkaz od Rodyho, a nič iné mi nezostávalo ako vysadnúť na "ríííditká" a držať sa ako kliešť. Po 2 minútach adrenalínovej jazdy ma to omrzelo, lebo ma bolela tak riť, že som myslela že potratím :D. Po chvíli sme dorazili do areálu aj s 8 ročným sprievodcom, ktorý nám poslúžil ako navigácia. Nato že sme prišli hodinu pred oficiálnym otvorením, ktoré bolo o 10:00, tak už zopár chalanov testovalo nový bazén (na jazdenie), pripravovali dirty a tak,.. Usadila som sa pred bazénom aj s ďalšími ľuďmi, a pozorovala som Aďa s Rodym, ako si skúšajú nejaké triky. Ani som sa nenazdala, a areál bol zaplnený ľuďmi. Boli tam rôzne stánky, či Monster, 100ka wear alebo stánok so super klobáskami a kofolou :D. Harmonogram programu bol jednoduchý,- rozjazdy bmx, skate, súťaž, v ktorej si nakladali ťažké triky, hlavne jazdci ako Filip Banik, Marek Žabka, Viktor Orosz,..Víťaza nepoznám, keďže som pobehovala sem a tam, kecala s ľuďmi z insta a dopĺňala tekutiny, pretože počasie vyšlo na jednotku, slnko svietilo ako divé a všetci sa spálili. Do pohodovej nálady hrala hudba, kruté čierne repy, takže som si prišla ako reper vo videoklipe :D. O zábavu sa postaral aj miestny fella, ktorý si dal dance battle s druhým miestnym týpkom :D. Akcia sa podla mňa vydarila a pridám ešte nejaké fotky.

Veľká noc

Veľmi dlho som nepridala žiadny príspevok, a to z toho dôvodu že sa mi veľmi nechcelo a trávila som veľa času vonku a na výletoch a aj preto, že ma nič nenapadalo. No a teraz k tomuto sviatku, keď v telke nedávajú nič iné len filmy a rozprávky o Ježišovi. Neviem ako vy, ale ja tento sviatok veľmi nemusím, nie preto že ma "vyšibú" ale preto, že zjem tony zákuskov, čokoládiek, cukríkov a potom mám pupok ako kamionista. Ale aj mám rada Veľkú Noc, mám týždňové prázdniny :D Veľkonočnú etapu sme začali s Lenkou, keď sme išli za Saškou do Zohoru s tým, že si ideme upiecť bábovku :D Bábovka sa vydarila, výzorovo menej ale chuťovo bola výborná. Bodaj by nie keď tam išlo 250g cukru a čokoládová poleva. 

Počasie nám celkom hralo do karát, tak sme si išli na terasu zjesť náš kulinársky výtvor. Pohrali sme sa trochu so psom a išli domov :D Nasledovala návšteva u babky z tatinovej strany a jednalo sa iba o typické kecanie o tom čo je nové a staré a večeru, po ktorej nasledovali muffiny, plnené košíčky, jahody so šľahačkou,... 

Nasledoval deň voľna, a potom pondelok, ktorý sme strávili u babky z maminej strany. Stretli sme sa v hojnom počte, ako to aj býva zvykom,- malí bratranci dvaja, krstná, krstný, dedo, babka, starenka, ja, mama, tata :D Dedo ma hneď privítal s korbáčom a básničkou :D milé no a potom nasledovalo oficiálne privítanie a 10min na to prišli krstní. Samozrejme priviezli aj dvoch psov, k tomu náš malý jorkšír, čiže mama mala o kontrolu svojho Timínka (psa) postarané, kedže aj dedkovci majú labradora. No proste zverinec. Malý Riško ma vyšibal s korbáčom, ktorý bol pomaly väčší ako on, krstný ma navoňavkoval mega dobrou voňavkou, čiže za takú formu vyšibania som bola vďačná :D Po chvíli ma rozbolela hlava, pretože tatko s krstným debatoval o jachtách a a ich týždňovej dovolenke v chorvátsku na katamaráne. Nohy stolu praskali pod toľkým nánosom jedál a taktiež aj môj gombík na rifliach. Hlavné jedlo ukončili ako inak - zákusky a torta od babky, o ktorej sa mi pomaly aj snívalo. Dosť ma bolela hlava a už ma to tam nebavilo, tak som dedovi zobrala bicykel a išla som sa previezť známou a krátkou cestou k lesu. Vyvetraná som sa vrátila späť, pohrala som sa s bratrancom, znova sa najedla do prasknutia a už sme sa aj zberali späť. Takže Veľkonočné sviatky sú za mnou, hodiny chudnutia predo mnou a tak.

A babke som dokonca nezabudla prehrabať všetky skrine s jej super duper huňatými kožuchmi, ktoré mega smrdia :D

Víkend, nating spešl

Dlho som nepridala žiadny schopný príspevok, teda vlastne ani jeden z týchto tu nie je dobrý :D. Pokúsim sa zhrnúť posledné dni do nejakého menšieho slohu pre nudiacu sa Sašku a Lenku.
Minulý týždeň sme si urobili femily trip do Brna za tetou. Mali sme v aute aj večne rozprávajúcu babku a ročné dieťa mojej krstnej (z maminej strany). Cesta nebola dlhá, ale unavujúca, hlavne poslednú štvrť hodinu, ktorú sme blúdili po Brne. Áno áno mamina aj babka si pamätajú cestu k tete Nele, ale zrazu ju nejak zabudli. Ešte že mám net v telefóne, tak som pustila navigejšn a s tatom sme to zvládli. U tety sme opekali, kecali o tom čo je nové, staré, blabalblabla. Zdvihli sme sa, rozlúčili a museli sme ísť, lebo babke z Ba išiel vlak. Domov sme prišli cca o 8ej ak ma pamäť neklame :D.

"Bruno autfit" rifľľová bunda, vans boty, legíny, triko, mikina.

Počas stereotypného týždňa sa neudialo nič spešl. Vlastne hej, s Lenkou sme si našli novú vec na ktorú hundreme. "Na ajfóne mi počasie ukazovalo slniečko a pozri ako je zamračené...no hej, aj ráno zima a poobede 20 stupňov a nikdy neviem ako sa mám obliecť" :D:D. Saška s Lenkou mi nakázali že mám niečo o nich napísať (niečo pekné), neviem prečo keď si to nikto nečíta okrem nich :D čo už, chcú mať dobrý pocit... Nič ma nenapadá, takže pokračujem ďalej. V piatok po škole som sa dokotúľala domov s plným bruchom lievancov bez Lenky, lebo išla hneď do Ba za frajírom. Prezliekla som sa a išla som s Marťom na krutú expedíciu do prírody aj s foťákmi. Prešli sme až úplne za Ma, za dialnicu a objavili mega pekné miesto. Pár krát sa mi zdalo že sme zablúdili, ale zo zlého pocitu ma vyvrátili vyšlapané cestičky po ktorých sme sa vracali späť, a stretli cyklistov a bežca. Priznám že som bola prekvapená z takej peknej prírody, v ktorej som sa ocitla prvý krát a určite nie posledný. Pofotili sme čo to, pokecali po dlhej dobe a pomaly sme sa vracali späť, lebo ma čakalo cvičenie. 

Piatok bol spoko a sobota ešte viac. Išla som za kamošom do Ba. Stretli sme sa na vlakovej, ale počas cesty do hlavného mesta som stretla dlho nevideného kamaráta. Ok, naplánovali sme že si sadneme spolu do vlaku, lebo išiel za frajerkou tým istým vlakom ako ja :D. Takže stretli sme sa na vlakovej o 12ej, zvítali sme sa ako starí známy a že čo teraz ? Poďme sa prejsť na Slavín, veď to je hneď tuto... Po 5 minútach šľapania do kopca sme to začali banovať. Ale už keď sem sa sem dostali, tak na ten Slavín musíme vyšľapať ako praví turisti. O 15 min. ma oslnil panoramatický výhľad na Ba, ktorý trochu kazili rozkvitnuté stromy, nevadí. Hodinu sme počilovali, lepšie povedané ležali, kecali, ja som zjedla moju super desiatu a tak... 

"Poďme teraz na hrad", návrh sme odsúhlasili, ale s tým že teraz pôjdeme trolejbusom, alebo niečím čo nás tam odvezie. Našli sme zastávku, pozreli kam ide bus a sadli si čakajúc na obrubník. Čakali sme 15min a mne nebolo do smiechu s plným močovým mechúrom. Nasadli sme do nejakého minivanu, ktorý sa tváril ako autobus a bol preplnený dôchodcami, čiže som mala miestami pocit že sme na zájazde do Chorvátska. Sedíme, sedíme a zrazu sme sa ocitli hore na Slavíne :D:D Bola som nervóznejšia a nervóznejšia, tak som navrhla že tu vystúpime a zídeme dole cestou, ktorou sme sa dostali hore. Rýchlo sme sa dostali do Centralu, kde sme sa vyčúrali :D 5 minút bez wc tak sa počúram. Ochudobnili sme Billu o 2 bagety, bebe a posledné dva nanuky a išli pofeliť na strechu. Tam sme si privlastnili tri tuli vaky a oddychovali po náročnej turistike. Nastal čas lúčenia a tak, tatko ma zobral domov lebo mal cestu do Ba, čiže som si zbytočne kúpila ráno lístok na hlavnú aj s5. O 10ej som upiekla maffiny na raňajky a išla spať o 1ej vďaka telke.

Typ na obed 5; Špagety na 2 spôsoby

Vstanem, čas na telefóne ukazuje že je 10:47. Bože to do kedy som spala ? Aha, posúval sa čas, čiže teoreticky je 9:47, pohoda...Aj tak som spala dosť dlho lebo včerajší trip do Brna ma vyšťavil  + nočné pozeranie výsledkov volieb. Nejak som sa dala do poriadku, urobila lievance na raňajky, a išla si poplakať nad matematikou. Nepotrebujem ani chlapa, ani cibulu. Pri matematike miniem balíček vreckoviek na 100%. Mame sa nechcelo nič extra vymýšlať na obed, tak uvarila špagety, jej a tatinovi k nim urovila boloňskú omáčku, a keďže ja jem iba ryby, tak mne ukuchtila syrovú omáčku. Veľmi som si pochutila of kórz a už ležim s plným bruchom dívajúc sa na Heryho Posera na Markíze. Manka čekuje fb a ide upiecť ešte nejaký koláč. Takže pohodová nedeľa až na zajtrajšiu písomku, ktorá mi kazí náladu. (Toto je každú nedeľu).

Ráno plač, večer smiech

Ráno, cestou do školy sa mi (akože) kotúľali slzy po lícach. Jediné čo ma potešilo bolo to že máme iba 5 hodín, čiže nás 12:35 pustia domov. Radosť mi pokazila veta od triednej matikárky "no budete tu do 1ej a namiesto slovenčiny budete mať matematiku a prepočítame si príkladíky".Po tejto veľmi potešujúcej vete som znechutenejší xicht nemohla dať, a pochybujem že sa mi to ešte niekedy v živote podarí. Vo zvyku máme chodiť po štvrtej hodine- angline na obed. Vo zvyku to už asi nebudeme mať, lebo vedúca kuchárka nám obed nemóóže dať, lebo má potom zle od riaditeľky keď si chodíme na obedy ako chceme. No fajn teda, k slzám z matematiky sa pridali aj slzy od hladu :D. 12:59 - toto číslo som hypnotizovala ako sa najviac dalo, a miestami som mala pocit že tá jediná jedna minúta neprejde. Kašľala som na to, a spolu s ostatnými spolužiakmi som už balila zošit s perom do tašky. Rozlúčila sa a ponáhľala som sa domov. K ranným chabým desiatim stupňom  sa pridalo ďalších 10, čo mi úplne vyhovovalo, lebo som išla s kamošom von. Usadili sme sa v parku, kde nás zohrievali slnečné lúče a tak som sa nasmiala, ako nikdy pred tým. Top odpočinok po škole v piatok, ležať na tráve, kecať, zápasiť s gumenými cukríkmi,..Po odpočinku sme schálili tresku, a počas nášho pobytu v meste  na nás ľudia divne pozerali. Asi to boli aj Kristiánove otrusinky, ktoré mu padali z úst ako Niagarské vodopády keď tlačil rožok, ale asi aj jeho herecké výkony, z ktorých mi tiež tiekli slzy ale od smiechu. Aj celkom rarita nájsť človeka s takou istou "krvnou skupinou". Srandičky, retardácie, mutácie, všetko možné čo sa len dalo a ku koncu som už nevládala mať zdvihnuté kútiky. Nastal čas lúčenia( rýchleho), lebo 2 minúty od nášho príchodu na sranicu :D prišiel vlak motorák. Posledné úsmevy, mávania a tak ako vždy. Po 4 hodinách smiechu, som si ešte odcvičila, nech nemám taký veľký pupok a zaľahla do postele.

Večera a nemiestne gesto :D

Vysnívaná fotka s psačím hovienkom :DD