Minulý týždeň sme si urobili femily trip do Brna za tetou. Mali sme v aute aj večne rozprávajúcu babku a ročné dieťa mojej krstnej (z maminej strany). Cesta nebola dlhá, ale unavujúca, hlavne poslednú štvrť hodinu, ktorú sme blúdili po Brne. Áno áno mamina aj babka si pamätajú cestu k tete Nele, ale zrazu ju nejak zabudli. Ešte že mám net v telefóne, tak som pustila navigejšn a s tatom sme to zvládli. U tety sme opekali, kecali o tom čo je nové, staré, blabalblabla. Zdvihli sme sa, rozlúčili a museli sme ísť, lebo babke z Ba išiel vlak. Domov sme prišli cca o 8ej ak ma pamäť neklame :D.
Počas stereotypného týždňa sa neudialo nič spešl. Vlastne hej, s Lenkou sme si našli novú vec na ktorú hundreme. "Na ajfóne mi počasie ukazovalo slniečko a pozri ako je zamračené...no hej, aj ráno zima a poobede 20 stupňov a nikdy neviem ako sa mám obliecť" :D:D. Saška s Lenkou mi nakázali že mám niečo o nich napísať (niečo pekné), neviem prečo keď si to nikto nečíta okrem nich :D čo už, chcú mať dobrý pocit... Nič ma nenapadá, takže pokračujem ďalej. V piatok po škole som sa dokotúľala domov s plným bruchom lievancov bez Lenky, lebo išla hneď do Ba za frajírom. Prezliekla som sa a išla som s Marťom na krutú expedíciu do prírody aj s foťákmi. Prešli sme až úplne za Ma, za dialnicu a objavili mega pekné miesto. Pár krát sa mi zdalo že sme zablúdili, ale zo zlého pocitu ma vyvrátili vyšlapané cestičky po ktorých sme sa vracali späť, a stretli cyklistov a bežca. Priznám že som bola prekvapená z takej peknej prírody, v ktorej som sa ocitla prvý krát a určite nie posledný. Pofotili sme čo to, pokecali po dlhej dobe a pomaly sme sa vracali späť, lebo ma čakalo cvičenie.
Piatok bol spoko a sobota ešte viac. Išla som za kamošom do Ba. Stretli sme sa na vlakovej, ale počas cesty do hlavného mesta som stretla dlho nevideného kamaráta. Ok, naplánovali sme že si sadneme spolu do vlaku, lebo išiel za frajerkou tým istým vlakom ako ja :D. Takže stretli sme sa na vlakovej o 12ej, zvítali sme sa ako starí známy a že čo teraz ? Poďme sa prejsť na Slavín, veď to je hneď tuto... Po 5 minútach šľapania do kopca sme to začali banovať. Ale už keď sem sa sem dostali, tak na ten Slavín musíme vyšľapať ako praví turisti. O 15 min. ma oslnil panoramatický výhľad na Ba, ktorý trochu kazili rozkvitnuté stromy, nevadí. Hodinu sme počilovali, lepšie povedané ležali, kecali, ja som zjedla moju super desiatu a tak...
"Poďme teraz na hrad", návrh sme odsúhlasili, ale s tým že teraz pôjdeme trolejbusom, alebo niečím čo nás tam odvezie. Našli sme zastávku, pozreli kam ide bus a sadli si čakajúc na obrubník. Čakali sme 15min a mne nebolo do smiechu s plným močovým mechúrom. Nasadli sme do nejakého minivanu, ktorý sa tváril ako autobus a bol preplnený dôchodcami, čiže som mala miestami pocit že sme na zájazde do Chorvátska. Sedíme, sedíme a zrazu sme sa ocitli hore na Slavíne :D:D Bola som nervóznejšia a nervóznejšia, tak som navrhla že tu vystúpime a zídeme dole cestou, ktorou sme sa dostali hore. Rýchlo sme sa dostali do Centralu, kde sme sa vyčúrali :D 5 minút bez wc tak sa počúram. Ochudobnili sme Billu o 2 bagety, bebe a posledné dva nanuky a išli pofeliť na strechu. Tam sme si privlastnili tri tuli vaky a oddychovali po náročnej turistike. Nastal čas lúčenia a tak, tatko ma zobral domov lebo mal cestu do Ba, čiže som si zbytočne kúpila ráno lístok na hlavnú aj s5. O 10ej som upiekla maffiny na raňajky a išla spať o 1ej vďaka telke.
