Išli sme spolu s ďalšími 4201588747524 ľuďmi z Ba zo stanice. Osudová chyba bola, že sme si nekúpili miestenky do vlaku. Vlak prichádzal a asi 4 min. zastavoval, a behom toho času sme sa modlili nech vlak zastaví tak, že dvere budú rovno pred nami. Neviem kto vypočul našu modlitbu, ale podstatné je, že ju vypočul. Horlivo sme vbehli do prázdneho kupéčka a obsadili (traja) všetkých 6 miest. Sedelo sa nám veľmi dobre ale len 10 minút, pokým neprišli 3 ľudia so slovami "my tu máme miestenky". Ok, posunuli sme sa... Potom sa nám sedelo už len dobre, a už len 3 minúty, lebo prišli zvyšní traja s miestenkami. S trápnym pocitom sme sa vyšuchtali na skoro plnú chodbu, a sadli si na spacáky ako zvyšných neviem koľko ľudí. Našťastie cesta do Piešťan trvala necelú hodinu. Po 5min. ceste autobusom na letisko, sme ešte museli dobrých 10min šlapať ku vstupu do areálu. Výmena lístku za náramok a mapku prebehla pomerne rýchlo, a už sme kráčali a hľadali miesto, mega miesto pre náš 10 miestny stan :D hlavne že sme boli dokopy 4... Nakoniec sme našli nejaké to miesto, a nasledovala krutá pol hodina a vo vzduchu zostala visieť otázka "ako sa to má stavať ?" :D.
modrá je dobrá.
šachový turnaj v plnom prúde.
Raňajky trochu nedomysleli, a keďže sme už nemali jedlo, do mesta sa nám šlapať nechcelo, a jediný stánok, ktorý ponúkal niečo teplé, bol ázijský stánok, tak nám nezostávalo nič iné, len si dať (extra slanú) polievku so sójovými bôbmi za 1,5e. Celkom spoko cena, ale hlavne že sme dali niečo teplé do žalúdka, spolu aj s pizzou, ktorú sme si objednali na dovoz :D. Pár ľudí kukalo na nás ako na zjavenie keď sme išli s pol metrovou krabicou pomedzi stany. Top bolo keď sme si objednali pol metrovú pizu, ale pol metrová bola len krabica (y). Aj tak nám zostali dva trojuholníky, ktoré sme ponúkli susedom, ktorí boli najlepší v tom, že mali stan pre dve osoby, boli asi 3 a vždy večer si tam priniesli ženy a boli 15 :D. Dvaja týpkovia sa našli, ktorý keď nás zbadali ako tlačíme (asi najobľúbenejšiu vec na svete), tak pribehli ako by bol koniec sveta a my sme mali jediné jedlo. Vypýtali si číslo na pizerku a vyparili sa :D.
4 stejdže, jeden hlavný, hudba nonstop hrala, čiže spánok 1 bod z 10. Sprchy dosť na úrovni, pomaly lepšie jak u mňa doma, teplá voda, ani som dlho nečakala v rade. Selfie zrkadlo, ktoré asi bolo najväčšou atrakciou a každý kto tam bol, tak sa v ňom minimálne upravil. WCka prvý deň bodovali- hlavne splachovacie, ktoré boli nemálo navoňané, no už druhý deň boli očúrané, o******, nenavoňané :D. Stohy slamy, ktoré boli skoro vždy obsadené, a ktoré vždy vytvorili skarifikáciu kože v podobe otlačkov (keď ste mali kraťase). Najväčšiu radosť mi asi urobili tety z O2 týmu, ktoré chodili s vedierkom modrej vody. Boli v ňom 3 rôznofarebné kocky a podľa toho akú ste si vybrali tak ste mohli vyhrať vodotesný obal na telefón, bublifuk a tretie neviem čo bolo :D. Vybrala som si obal (lebo som šikovná) a bublifuk. Za odmenu som mala 3 dni modrú ruku ako šmolko a raz, keď som vyšla z vécka, tak ma zastavila baba s vydeseným výrazom na tvári so slovami "preboha to čo sa ti stalo s rukou, vyzerá to strašne" :D. Grejp sa celkom vydaril, nesťažujem si, určite idem ja na budúci rok, len keby nie som taká unavená :D O kapelách a dídžejoch sa mi nechce písať, to sa dá bárs kde prečítať. Počasie tiež vyšlo, okrem 5 minútového dažďa a dosť chladných (až 2) nociach.
